Drevený artikulárny kostol patrí medzi najstaršie pamiatky v meste.
Kostol Najsvätejšej Trojice – drevený artikulárny kostol patrí medzi najstaršie pamiatky v Kežmarku. Od roku 1985 je národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 2008 je pamiatkou zapísanou v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Šopronský snem stanovil pre stavby protestantských chrámov presne určené podmienky.
Na základe uznesenia Šopronského snemu z roku 1681 boli pre stavby protestantských chrámov stanovené presne určené podmienky. Snem znamenal určitú zmenu v postavení evanjelikov. Zvolal ho cisár Leopold I. pod tlakom povstania Imricha Tököliho v snahe získať si drobnými ústupkami voči protestantom ich podporu v boji proti tureckému nebezpečenstvu. Snem prijal 82 artikúl (zákonných článkov), z nich náboženských slobôd sa týkali články 25 a 26. Článok 25 deklaroval náboženskú slobodu a povoľoval návrat evanjelických kňazov a učiteľov, ktorí boli vyhnaní z krajiny. Podľa článku 26 si evanjelici mohli v každej stolici postaviť dva chrámy a kostoly. Kaplnky mohli mať aj v slobodných kráľovských, banských a pohraničných mestách i v sídlach zemepánov, no s mnohými obmedzeniami. Museli ich postaviť v priebehu jedného roka, a to na určených miestach na kraji obce, s vchodom odvráteným od ulice, z dreva, bez veže a zvonov.
V roku 1682 cisárska komisia určila miesto výstavby kostola v Kežmarku.
Z asi 50 povolených kostolov dokázali v týchto podmienkach vybudovať 38 artikulárnych chrámov. Z nich sa dodnes zachovali len kostoly v Hronseku, Kežmarku, Leštinách, Istebnom a Paludzi (pri stavbe Liptovskej Mary bol prenesený do Svätého Kríža). V roku 1682 cisárska komisia určuje miesto výstavby kostola a to za hradbami mesta Kežmarok, za Vyšnou bránou, pri kamennom hostinci z roku 1593. Prízemná stavba pôvodného kostola nepostačovala evanjelikom z mesta a okolia, preto je v roku 1688 rozhodnuté o rozšírení kostola. V roku 1717 si kežmarskí protestanti za rekordné 3 mesiace na mieste prvého menšieho dreveného artikulárneho kostola postavili Kostol Najsvätejšej Trojice. Rezbárska výzdoba interiéru, ako aj oltár zo začiatku 18. storočia sú dielom majstra Jána Lercha z Kežmarku. Z pôvodného artikulárneho kostola pochádzajú časti mohutnej krstiteľnice umiestnenej v centre chrámu. Stavebne najstaršou časťou kostola je murovaný objekt sakristie, pôvodne budova hostinca z roku 1593, ku ktorej bol drevený chrám pristavaný.
Kostol má podobu rovnoramenného gréckeho kríža.
Artikulárny kostol v Kežmarku má podobu rovnoramenného gréckeho kríža, ramená sú zaklenuté širokou valenou klenbou, spočívajúcou na štyroch točených nosných pilieroch a na obvodových múroch. Stavbu spevňujú štyri malé prístavby v rohoch a tiež aj šesť drevených chórov. Na prízemie a chóry sa vmestí celkom 1541 sediacich osôb. Stavba stála pôvodne na základoch z trámov z tisového dreva. Je to zrubová stavba z červeného smreku a neboli na nej použité kovové spojovacie materiály, výlučne drevené klince, kliny a skoby. Stavba má rozmery: dĺžka 34,68 m, šírka 30,31 m a výška 20,60 m.. Pri poslednej oprave boli drevené základy nahradené betónovými tehlami. Osvetlenie kostola je zabezpečené 15 okrúhlymi vitrážovými oknami, 6 šesťdielnymi oknami s vitrážami a 1 štvorcovým oknom. Fasáda kostola je tvorená hlinenou mazanicou s plevami a je uchytená na 35 000 dubových kolíkoch. Okolo kostola bol múrik, ktorý bol kvôli zlému stavu v roku 1900 zbúraný.
Interiér je jedným z najkrajších spomedzi posledných piatich zachovalých kostolov.
Kostol má barokový interiér, ktorý je jedným z najkrajších spomedzi posledných piatich kostolov podobného druhu. Obraz Svätej trojice nad oltárom a stropná maľba začali vznikať v roku 1717. Stropná maľba predstavuje modré nebo s oblakmi, dvanástimi apoštolmi a štyrmi evanjelistami. Tvorila sa desaťročia a je pripisovaná neznámemu levočskému maliarovi Mayerovi. V popise kostola lektorom evanjelickej školy Jurajom Bohušom, v rokoch 1717 – 1722 je tento preškrtnutý a nahradený Kramerom, pravdepodobne Gotliebom Kramerom z Levoče. V diele pokračoval jeho syn Ján (Jonáš) Gotlieb Kramer, o čom sú doklady. Oltár je dielom Jána Lercha. V roku 1718 ho dala postaviť evanjelická obec v Kežmarku, v roku 1727 bol pozlátený a premaľovaný. V nadstavbe oltára sa nachádza trojičné súsošie, oltár tvorí polychrómovaná baroková drevorezba. Jej ústredným motívom je Kalvária s maľovaným pozadím. Pod plastikou ukrižovaného Ježiša sa nachádzajú postavy Panny Márie, Jána Krstiteľa a Márie Magdalény. Po stranách sú starozákonní Mojžiš a Áron.
V rokoch 1991 až 1996 bol vykonaná generálna rekonštrukcia kostola.
Kazateľnica je umiestnená tak, aby bolo možné vidieť a počuť kazateľa takmer zo všetkých miest v kostole. Autorom ranobarokovej polychrómovanej drevorezby, obdobne ako u oltára a ostatnej drevorezbárskej výzdoby je Ján Lerch. Zdobená je drevenými plastikami Ježiša, evanjelistov a starozákonných prorokov. V roku 1985 bol kostol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1991 bol kostol vrátený cirkvi a bola vykonaná generálna oprava trvajúca do roku 1996. Pôvodne bola dlažba kostola z udupanej hliny, neskôr bola prekrytá drevenou podlahou, do ktorej boli umiestňované kamenné náhrobné epitafy z 17. až 19. storočia. Pri tejto poslednej oprave bola podlaha pod lavicami vydláždená kamennými kockami. V odstránenej zemine sa vtedy našlo asi sto kovových mincí datovaných od 15. po 20. storočie z rôznych krajín. Významným dňom pre kostol bol 7. júl 2008, kedy bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, v rámci zápisu Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka.
Zdroj: Wikipédia
