Na hrade majú v zbierke najstarší röntgen na Slovensku.

Medzi exponátmi na Kežmarskom hrade sa nachádza jeden z najstarších röntgenových prístrojov. Tento vzácny röntgenový prístroj bol nájdený náhodne na povale jedného z domov v Spišskej Sobote.

Prof. MUDr. Vojtecha Alexandra patrí medzi priekopníkov röntgenológie.

Priekopník röntgenológie v strednej Európe. Prvý röntgenológ na Slovensku. Prvý docent a profesor röntgenológie v Uhorsku. Zakladateľ nového vedného odboru – rádiológie. Toto sú hlavné charakteristiky Prof. MUDr. Vojtecha Alexandra (* 31. máj 1857, Kežmarok – † 15. január 1916, Budapešť). Narodil sa v Kežmarku, jeho otec tu bol starostom. V rodnom meste získal stredoškolské vzdelanie, potom študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity v Budapešti. Po ukončení štúdia v roku 1881 pôsobil na Anatomickom ústave v Budapešti ako asistent, neskôr sa vracia späť do Kežmarku ako praktický lekár. Svojim svedomitým prístupom ku svojmu povolaniu si vyslúžil prívlastok lekár chudobných. Stal sa propagátorom prevencie. Pomáhal odstraňovať duševnú i telesnú biedu, šíril zdravotnícku osvetu, likvidoval zdroje infekcie, tiež učil ľudí žiť zdravšie. Organizoval zbierku na stavbu novej nemocnice v Kežmarku. Bol aj dlhoročným tajomníkom Spolku lekárov a lekárnikov na Spiši, redaktorom jeho ročenky. Pričinil sa aj o elektrifikáciu mesta a vybudovanie kanalizácie.

Vynález X-lúčov bol významným medzníkom v lekárstve.

Významným medzníkom v živote MUDr. Alexandra sa stal vynález X-lúčov. Po prvých správach o lúčoch X odcestoval do Würzburgu. Tu sa stretol s Wilhelmom Conradom Röntgenom, (vynálezcom X-lúčov), aby sa podrobne zoznámil s jeho vynálezom a využitím v lekárstve. Po návrate domov sa začal špecializovať na röntgenológiu a už v roku 1896 ako prvý v Uhorsku robil röntgenologické pokusy. Jeho prvá snímka bola zhotovená už v roku 1898 na prístroji, ktorý je uložený v Kežmarskom múzeu. V roku 1904 ku svojmu röntgenovému prístroju prikúpil nový aparát, s ktorým začal robiť stereoskopické snímky. V nasledujúcom období mnohými experimentmi, pokusným snímkovaním rôznych predmetov, rastlín, kvetov, drobných živočíchov a neskôr častí ľudského tela dospel k zhotoveniu technicky a fotograficky kvalitných kontrastných a verných snímok.

V roku 1905 sa uskutočnil prvý zjazd röntgenológov.

Vojtech Alexander vypracoval metodiku tzv. plastického snímkovania a založil plastickú röntgenológiu, v čom mu patrí priekopnícke svetové uznanie. Zhotovil sériu snímok embryonálneho vývinu človeka a podrobne rozobral vývoj pľúcnej tuberkulózy. Informácie o svojich výskumoch podal na zasadnutiach Spolku uhorských lekárov v Budapešti, kde prednášal o osifikácii kostí, čo dokumentoval svojimi snímkami. V roku 1905 sa zúčastnil na prvom zjazde röntgenológov, kde bol poverený predsedaním. Jeho štúdie o röntgenologickej problematike boli publikované v nemeckých i anglických odborných časopisoch. V zahraničí ho uznávali ako mimoriadne šikovného röntgenológa, ale v Uhorsku musel bojovať s mnohými neprajníkmi. V roku 1906 nemecká röntgenologická spoločnosť zvláštnym listom upozornila profesorský zbor lekárskej fakulty v Budapešti, aby venoval náležitú pozornosť odborným schopnostiam a záslužnej práci doktora Alexandra.

K najvýznamnejším prácam Vojtecha Alexandra patrí röntgenologický atlas.

V roku 1907 bolo v Budapešti zriadené centrálne röntgenologické laboratórium. Prednostom sa stal Vojtech Alexander. V roku 1909 viedol aj katedru röntgenológie na budapeštianskej univerzite. Lekára Vojtecha Alexandra v roku 1914 profesorský zbor budapeštianskej univerzity zvolil za riadneho profesora röntgenológie a rádiológie. K najvýznamnejším prácam Vojtecha Alexandra patrí röntgenologický atlas, monografia o pozorovaní močových ciest a obličiek a štúdia o stereoröntgenografii. Prispieval do ročeniek a zborníkov odborných časopisov doma i v zahraničí. O svojom výskume publikoval 59 vedeckých prác. Busta MUDr. V. Alexandra sa nachádza v Panteóne rádiológov v Mníchove.

Spočiatku sa málo vedelo o negatívnych účinkoch nového žiarenia.

V počiatkoch lekárskej röntgenológie sa málo vedelo o negatívnych účinkoch nového žiarenia. Doktor Alexander ho rovnako ako iní považoval za neškodné a zaplatil za to obrovskú daň. Aby zaznamenal embryonálny vývoj plodu, vlastnú gravidnú manželku raz mesačne presvietil röntgenovými lúčmi. Viedlo to síce k získaniu senzačných obrázkov, ale aj k poškodeniu plodu, u chlapca sa prejavilo fyzické a psychické postihnutie. Po roku 1914, kedy začal pôsobiť ako profesor röntgenológie a rádiológie v Budapešti, sa na ňom začalo prejavovať ochorenie z ožiarenia. Vojtech Alexander zomrel 15. januára 1916, pravdepodobne na následky poškodenia organizmu röntgenovými lúčmi, vo veku 58 rokov. Zomrel 15. januára 1916 v Budapešti, pochovaný je v Kežmarku.

Prvý na Slovensku skúmal pomocou X-lúčov tuberkulózu pľúc.

Vojtechovi Alexandrovi patria aj niektoré svetové prvenstvá. V roku 1901 sa ako jeden z prvých na svete začal zaoberať röntgenovým obrazom detskej kostry, vývojom a tvorbou osifikačných jadier, osifikáciou zápästných kostičiek i stavcov. V rokoch 1903 – 1906 stal sa prvým monografickým spracovateľom tejto problematiky na svete vôbec. Spomedzi bádateľov svojho obdobia ako prvý röntgenologicky rozpoznal vrodené syfilitické zmeny kosti. Taktiež ako prvý na svete dosiahol harmonizáciu kontrastu rtg. obrazu. Prvý na Slovensku skúmal pomocou X-lúčov tuberkulózu pľúc.