| |

Chodili sme na ZDŠ Kladnianska, v bratislavskom Prievoze.

Bolo to v roku 1961, kedy otvorili v bratislavskom Prievoze, na tie časy najmodernejšiu školu v Československu. Škola bola založená 1. septembra 1961. Od svojho vzniku desaťročia slúžila ako experimentálne pracovisko pre Výskumný ústav pedagogický v Bratislave, k čomu bolo prispôsobené i školské zariadenie, špeciálne učebne, laboratóriá a kabinety.

ZDŠ Kladnianska v bratislavskom Prievoze krátko po otvorení.
ZDŠ Kladnianska v bratislavskom Prievoze krátko po otvorení. Zdroj: FB skupina.

V roku 1958 vznikol jedinečný projekt školy v Československu.

V roku 1958 architekti, manželia Milica a Marián Marcinekovci vytvorili jedinečný projekt budovy základnej školy. Manželia sa venovali prevažne dielam z oblasti školstva. Charakteristická pre ich tvorbu bola viacúčelovosť stavieb, súlad formy objektov s ich funkciou a integrácia exteriéru a interiéru. Unikátna bola miera detailu spracovania návrhov, ako aj podrobný katalóg nábytku pre školské zariadenia, ktorý vypracoval Marián Marcinka. V tom čase bola v pláne stavba klasickej monoblokovej typovej štvorposchodovej základnej školy. Marcinek prišiel s novátorským pojatím riešenia stavby základnej školy. Vytvoril v riešení diferenciáciu prevádzky školy. Hlučnú prevádzku telocvične a kuchyne s jedálňou a družinami vyčlenil do samostatných objektov. Zásobovanie kuchyne a kotolne riešil osobitným hospodárskym vjazdom pre autá. Telocvičňu prepojil krytou pergolou s hlavnou budovou školy na prechádzanie pri nepriazni počasia. Základné učebne vyžadujúce južnú orientáciu a špeciálne učebne severnú rozčlenil do traktov previazaných štyrmi schodiskami. Zastaraný monoblokový systém sa tak rozčlenil do traktov a objektov.

O projekte školy sa písalo aj vo svete.

Škola vznikala v ťažkých podmienkach, v čase rôznych šablón, nebolo jednoduché prísť s niečím novým, v tomto prípade sa dá povedať až prevratným. Veľa úsilia stálo zmeniť už pripravený projekt výstavby školy. Výstavba školy sa realizovala v rokoch 1958-1961. Ako to často býva, nedôvera sa zmení na oslavu, tak ako aj v tomto prípade. Po dokončení diela autorovi gratuloval listom vtedajší minister školstva a kultúry prof. Dr. František Kahuda a jeho námestník Miroslav Hučko a zároveň pridali aj devízové prostriedky na jej dovybavenie školy najmodernejšími učebnými prostriedkami dovezenými zo štátov západnej Európy. Gratuloval povereník školstva a kultúry, jeho námestníci a riaditelia Výskumných ústavov pedagogických z Prahy a Bratislavy a veľa iných. Škola sa stala ukážkou pre domáce a zahraničné návštevy a exkurzie. Časopis Projekt, Architektúra ČSR a prestížny časopis Medzinárodnej únie architektov L´architecture d´ajourd´hui publikovali o nej články. Bola poctená prvou cenou v celoštátnej ČSR prehliadke architektonických prác.

Moderné zariadenie školy.
Moderné zariadenie školy. Zdroj: archiweb.cz

Jedinečné bolo aj vnútorné zariadenie školy.

Nebola to len budova školy, ale aj vnútorné zariadenia, ktoré navrhol architekt Marcinka. Škola bola tak riešená úplne novým dizajnom nábytku. Tento bol riešený ako ľahký, deťmi premiestniteľný stolový a sedací nábytok s kovovými kostrami umožňujúci premeny k jednotlivým vyučovacím úkonom. Nové riešenie bolo aj pre drevený skrinkový montisektorový nábytok pre zariaďovanie kabinetov, učební a ostatných priestorov školy. Tabule boli riešené široké s veľkou použiteľnou plochou, naviac s preklápacími listami, so zdvíhacím mechanizmom. Pri tabuliach sa prvýkrát použila zelená farba pre zníženie kontrastu, medzi bielou farbou zošitov, kníh a tabuľou. Žiacke stolíky boli jednomiestne pre nižšie a dvojmiestne pre vyššie ročníky. Mali pracovnú a odkladaciu plochu potiahnutú umakartom okrovej farby. Na boku s košíkom na tašku a háčik na zavesenie desiaty alebo cvičiek. Nábytok bol veľmi účelový a po trojročnom testovaní sa rozhodnutím MŠ ČSR od roku 1964 začal vyrábať sériovo pre vybavovanie škôl v celej ČSR.

Vďaka tejto foto vznikla školská FB skupina.
Vďaka tejto foto vznikla školská FB skupina. Zdroj: FB skupina

Začiatkom roku 2021 vzniká facebooková skupina o škole.

Školu v Prievoze (pre starších aj Feriba), som deväť rokov navštevoval aj ja, od roku 1968 do roku 1977. Odvtedy už veľa vody pretieklo Dunajom, osudy žiakov a aj učiteľov prešli rôznymi cestami. Tak ako aj ja, tak aj mnohí iní zmenili bydlisko a na školu a Prievoz zostali len spomienky. Vo februári 2021 prišlo k jednej udalosti na Facebooku. V jednej bratislavskej skupine sa objavila fotografia známej časti Prievozu, v komentároch pod touto fotografiou sa rozprúdila zaujímavá diskusia o Prievoze. Prišlo aj na školu a spomienky na ňu. V priebehu diskusie som tak medzi rečou navrhol, či by sme si nezaložili skupinu o škole a Prievoze. Ohlas bol kladný, tak som sa do toho pustil. Založil som skupinu – Chodili sme na ZDŠ Kladenská (Kladnianska) v Prievoze (BA). Zhodou náhod to bolo v roku 60. výročia života našej školy.

Škola v roku 2021.
Škola v roku 2021. Foto: František Kovár

V našej skupine sa stretli aj spolužiaci, čo sa aj roky nevideli.

Na moje prekvapenie skupina sa začala celkom slušne rozrastať, zvyšoval sa počet členov (aktuálne je nás 811), pribúdali fotografie zo školy. Množstvo spomienok na minulé časy zo školy a aj z Prievozu. Mnohí si v skupine našli bývalých spolužiakov, s ktorými sa možno aj od skončenia školy nestretli. Mnohí opisovali svoje návraty do školských čias, počas triednych stretávok. Dokonca sa aj stalo, že cez skupinu sa podarilo zorganizovať stretávku triedy, ktorá sa dlhé roky vôbec nestretla. Život na škole v minulosti bol rôznorodý, v skupine boli aj rôzne komentáre na úroveň školy, kvalitu učiteľov, niekedy aj na ich výchovné metódy. Pre jedného bol učiteľ dobrý, pre druhého zlý. Takto na tie časy spomínam aj ja. Každý učiteľ mal dobré vlastnosti, ale našli sa aj zlé, hlavne tie tzv. výchovné. Aj podľa statusov a komentárov v našej skupine to bolo veľmi rôznorodé.

Iniciatívni členovia založili každoročnú tradíciu stretávania sa členov skupiny.

Život našej školskej skupiny nezostal len vo virtuálnom priestore Facebooku pri statusoch a komentároch. Už onedlho po založení skupiny vznikla iniciatíva niektorých jej členov, hlavne bývalej učiteľky Ľ. Nedbalovej a bývalých žiačok školy M. Hrušeckej a E. Blanárovej (bohužiaľ v júni tohto roku zomrela), k spoločnému stretnutiu bývalých žiakov školy. Je to v podstate rarita, že sa skôr organizujú stretnutia ročníkov ako stretnutia žiakov celej školy. Svojim spôsobom je v podstate rarita aj naša skupina, hľadal som takýto podobný projekt, ale nenašiel som. Prvý ročník v roku 2021 sa vydaril nad očakávanie, čo naše organizátorky podporilo do ďalších ročníkov. Tak bolo stretnutie aj minulý rok za celkom hojnej účasti až 80 ľudí. Naše stretnutia nie sú len o škole, ale aj o Prievoze (Feribe), však sme boli jedna rodina. Prievoz bol v minulosti dedina na okraji Bratislavy, kde sme sa zväčša poznali navzájom.

Premeny Prievozu.
Premeny Prievozu. Zdroj: Bratislava a jej premeny

História Prievozu je známa od roku 1574.

Dnes už je to celkom ináč, zo starého Prievozu zostalo v podstate len už torzo, väčšinu pohltila nová výstavba. Tak sa takto vraciame do detstva a mladosti a spoločne si spomíname za náš Prievoz / Feribu. Prvá detailnejšia správa o živote v Prievoze je z roku 1574. Vtedy mal Prievoz 16 osadníkov, z toho troch želiarov. Polovica obyvateľov bola maďarskej národnosti a ostatní nemeckej a slovenskej. Väčšinou obhospodarovali len ovocné záhrady a lúky, ohrozované častými záplavami. V období okolo roku 1600 sa tu usadila skupina protestantských exulantov z Nemecka, prenasledovaných za náboženstvo. Počet obyvateľov Prievozu sa príchodom exulantov podstatne zvýšil. V roku 1646 už žilo v Prievoze 38 rodín, väčšinou nemeckých; maďarskí obyvatelia už v obci neboli. Obec zostala prevažne nemeckou obcou až do vzniku Česko-Slovenska.

Starý Prievoz / Feriba.
Starý Prievoz / Feriba. Zdroj: FB skupina

Prievoz zanikol, ale aj tak stále žije.

Od 1. apríla 1946 je obec pričlenená k Bratislave. V roku 1964 bol dovtedajší obvod Prievoz de facto premenovaný na obvod Ružinov. V roku 1971 bol dovtedajší obvod Ružinov zrušený a jeho územie sa stalo súčasťou novo vytvoreného široko koncipovaného obvodu Bratislava II.. Od roku 1986 už názov Prievoz nenesie žiadna ucelená administratívna jednotka, čím sa dá povedať, že Prievoz oficiálne prestal existovať. Aj keď oficiálne už neexistuje, tak zjazd z diaľnice smerom na Gagarinovu ulicu nesie aj názov Prievoz. Takže Prievoz ešte žije!

Prievoz ešte žije!
Prievoz ešte žije! Zdroj: FB skupina

Na záver spomienka, R.I.P. Edita Blanárová

Aktívna členka našej skupiny, jedna z organizátoriek našich školských stretávok, ktorá nás navždy opustila v júni tohto roku.

Edita Blanárová s učiteľkou Lubou Nedbalovou.
Edita Blanárová s učiteľkou Lubou Nedbalovou. Zdroj: FB skupina.

Zdroj: archiweb.cz, FB skupina, Wikipédia, František Kovár

Podobné články

6 Comments

  1. Keď som začal chodiť do školy, bolo to na Mlynskych luhoch. Keď postavili “ Novú školu“, tak sme ju nazvali, presťahovali nás do nej. To sme boli tuším v ôsmej alebo deviatej triede. Našim triednym učiteľom bol p. Kadlečík. Matematikár. Školu sme končili v roku 1965.
    Odvtedy som videl veľmi málo spolužiakov. Pozdravujem všetkých.

    1. Som mladší ročník, Kadlečíka a jeho trstinu na ruky alebo poza uši som zažil. Býval v dome na fotografii vedľa kina pokrok, tuším dole bolo železiarstvo

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *