Tunel v Kremnických vrchoch skrátil cestu medzi banskými mestami.

V Kremnických vrchoch, na starej baníckej ceste, medzi Kremnicou a Banskou Bystricou stojí starodávny tunel, známy ako Görgeyho tunel. Nachádza sa na takzvanej Zlatej ceste medzi vrchmi Vyhnátová (1282 m.n.m.) a Skalka (1231 m.n.m.).

Vznik tunela sa pripisuje Thurzovsko-Fuggerovskej banskej spoločnosti.

Počiatky tunela nie sú presne známe. Vznik tunela sa pripisuje snahám Thurzovsko-Fuggerovskej banskej spoločnosti, ktorá sa snažila skrátiť cestu medzi Banskou Bystricou a Kremnicou. Po zániku Thurzovsko-Fuggerovskej banskej spoločnosti význam tunela z časti stratil na dôležitosti. V tom čase Kremnica mala záujem, aby sa spojenie cez tunel zachovalo. Opačného názoru boli banskobystrickí mešťania, ktorí odmietali finančné prispievať na udržiavanie cesty a tunela, čo viedlo k sporom medzi obidvomi mestami. Význam tunela vzrástol  počas proti-habsburského povstania, v lete roku 1620. V tom čase tuto cestu medzi mestami Kremnica a Banská Bystrica využil niekoľko krát Gabriel Bethlen. V apríli 1621 previedol cez tunel časť svojho vojska z Kremnice do bezpečnejšej Banskej Bystrice. Počas stavovského povstania Františka Rákocziho II., 19.-20. novembra 1703 bolo kurucmi porazené cisárske vojsko pri Zvolene a Sv. Kríž nad Hronom. Cisársky generál Schlick ustúpil cez Tajov a pravdepodobne cez tunel na Skalku a odtiaľ prešiel až do Bojníc.

Po roku 1766 cesta cez tunel už bola takmer nemožná.

Významná návšteva v Kremnici bola 26. júna 1764, do mesta zavítal rímsky kráľ, neskoršie cisár Jozef II., jeho brat veľkovojvoda toskánsky a budúci rímsky cisár Leopold II., a ich príbuzný Albert Saský. V Kremnici sa zdržali dva dni a 28. júna 1764 prešli tunelom do Banskej Bystrice. Po týchto udalostiach bola cesta cez tunel už v roku 1766 pre nedostatočnú údržbu takmer neprechodná. Na vine boli stále pretrvávajúce nezhody medzi mestami Kremnica a Banská Bystrica o financovanie údržby. Banská Bystrica nemala už záujem investovať z dôvodu, že hospodársky úžitok cesty pre mesto bol malý a investície do údržby veľké. Pre tieto nezhody cesta postupne chátrala a tunel sa začal rozpadávať.

Tunel dostal názov po generálovi Arturovi Görgeyovi.

Súčasný názov dostal po generálovi Arturovi Görgeyovi, veliteľovi maďarských vojsk počas uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849, ktorý tadiaľto utekal pred rakúskym cisárskym vojskom. Görgey vydal 24. januára 1849 rozkaz prejsť cez Skalku tunelom do Banskej Bystrice. Pod jeho osobným velením, vojaci hore dolinou (z Kremnice viac ako 11 kilometrov) tlačili kanóny a koče naplnené cenným materiálom, aj zlatom. Presun vojska sa konal za treskúcich mrazov. Keď prišli k tunelu, museli ho prečistiť a podoprieť rúcajúce sa steny. Potom ich čakala ešte strastiplnejšia strmá cesta, s poľadovicou dole do Banskej Bystrice. Maďari sa takto vyhli cisárskym vojskám a do Banskej Bystrice sa dostali už nasledujúci deň 25. januára.

V roku 1899 bola pri tuneli umiestnená pamätná tabuľa.

V roku 1899, na 50. výročie Görgeyho prechodu bol v blízkosti tunela postavený obelisk s maďarským Turulom na vrchole. Na pamätnej tabuli bol umiestnený nasledovný text: Týmito cestami prešli z Kremnice do Banskej Bystrice bojovníci slávnych bojov za slobodu pod velením generála Görgeyho a vedením plukovníkom Aulichom. Za ťažkých útrap a prekážok ich šťastne zdolala v noci zo dňa 24. januára 1849 slávna jednotka honvédov-domobrancov. Po zániku Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bol pomník aj tabuľa ťažko poškodené a odstránené.  Napriek tomu, meno generála Görgeyho zostáva doteraz späté s tunelom.

Cez tunel odvážali počas SNP zlato z Kremnice do Banskej Bystrice.

Tunel bol využitý aj počas SNP. V čase keď sa divízie SS Tatra blížili ku Kremnici bolo rozhodnuté evakuovať zlaté rezervy a poklad Slovenskej republiky, aby sa nedostali do rúk Nemcom. Tak v noci zo 4. na 5. októbra 1944 dorazil k tunelu v Kremnických vrchoch voz naložený debňami zlata, sprevádzaný veliteľmi partizánskeho oddielu M.R.Štefánika. Tunel bol však v tých časoch už čiastočne zasypaný.  Skaly a zeminu začala odstraňovať skupina narýchlo povolaných mužov.  Hneď ako to bolo možné, ťažké debne prepravili ručne tunelom na bystrickú stranu a takisto aj rozobraný voz.  Kone boli prevedené na opačnú stranu cez hrebeň.  Poklad potom putoval ďalej až do Národnej banky v Banskej Bystrici. Cez tunel ustupovali aj partizáni a povstalecká armáda do Banskej Bystrice.

Posledná rekonštrukcia tunela bola v roku 2016.

Po II. svetovej vojne tunel a prístupové cesty k nemu pre nedostatok záujmu začali chátrať, v roku 1955 bol tunel už skoro úplne zasypaný.  V snahe zachrániť túto unikátnu historickú pamiatku a turistickú atrakciu Kremnických vrchov, členovia Klubu slovenských turistov z Banskej Bystrice a Kremnice sa v roku 1996 rozhodli tunel zrekonštruovať. Na opravu tunela bola použitá drevená gulatina, ktorá časom začala prehnívať a tunel začal byť nebezpečný k prechodu. Neskôr prišlo k jeho závalu. V roku 2016 bol tunel opäť zrekonštruovaný, tentoraz za použitia kvalitných materiálov a tak je predpoklad, že by mal slúžiť verejnosti dlhé roky.