Putovanie po stopách Roberta Louisa Stevensona vo Francúzsku – 2. časť.
INovinky vám exkluzívne prinášajú denné cestovateľské zápisky Romana Neradného, z putovania po Stevensonovej ceste, ktorú aktuálne absolvuje od 14.5.2023 do 28.5.2023.
4. deň – Je máj či neskorá jeseň?
Dnešné mrazivé ráno bolo ako vystrihnuté zo Stevensonovej knižky. Len 3 stupne nad nulou, napriek tomu že už je polovica mája. Vysvetľuje to ale aj nadmorská výška, ktorá je tu 1225 m. Naším dnešným cieľom je mestečko Pradelles, ktoré patrí medzi tie najmalebnejšie vo Francúzsku.
Cesta nás najskôr vedie dole miernym svahom. Po oboch stranách sa rozprestierajú zelené polia vlniace sa v silnom nárazovom vetre ako morská hladina. Ich sviežo zelená farba je v kontraste so žltými lánmi repky a modrou oblohou s dramaticky sa prevaľujúcimi oblakmi. Atmosféra skôr pripomína jeseň než jar. Náladu nám ale zlepšuje slniečko, ktoré čoraz smelšie vykukáva spoza oblakov.
Cesta pripomína horskú dráhu. Najskôr klesáme a potom sa driapeme do kopca a to niekoľkokrát za sebou. Odmenou však bolo mestečko Pradelles. Toto bývalé opevnené mesto malo v stredoveku ideálnu polohu na ochranu svojich obyvateľov a bolo dôležitým obchodným uzlom a zastávkou na ceste Regordane spájajúcej Auvergne s Languedocom.
Námestie Place de la Halle zdobia domy s arkádami a jeho úzke uličky zas kamenné domy s farebnými okenicami a bránami. V kaplnke Panny Márie, ktorú postavili v roku 1613 dominikáni, je umiestnená zázračná socha Panny Márie, ku ktorej sa vždy 15. augusta koná púť.
5. deň – Cez krajinu polí a pasienkov do Langogne.
Cestu z Pradelles do Langogne opísal R. L. Stevenson ako cestu cez krajinu polí a pasienkov, obkolesených hustými lesmi v ktorých v roku 1764 začala miestni ľud terorizovať neznáma beštia. Za tri roky pripravila o život až 92 ľudí, prevažne žien a detí.
Miestni si spočiatku mysleli, že to majú na svedomí vlci, ktorých tu v tom čase bolo mnoho. Ľudia sa tak báli, že prestali pracovať na poliach aj v lesoch. Dokonca sa zastavil aj čulý obchodný ruch na Regordanovej ceste spájajúcej Le Puy en Velay so St. Gilles du Gard.
Tí, čo toto zviera videli, tvrdili, že je veľké ako mladé teľa. Má laby silné ako medveď, so šiestimi pazúrmi, širokú papuľu, veľký hrudník, telo dlhé ako leopard, hustý chvost, oči veľké a trblietavé, uši vztýčené ako vlk. Sám kráľ Ľudovít XV. sem poslal svojho loveckého poručíka Antoina de BEAUTERNE, aby beštiu zabil. Dňa 20. septembra 1765 po niekoľkých dňoch poľovačky lovci zabili statného vlka. Jeho čeľusť mala 40 zubov, zatiaľ čo vlci majú len 26.
Žiaľ v Paulhac o pár týždňov zomrel ďalší mladý muž. Monštrum nebolo mŕtve!!! Poľovačky pokračovali. Lovci nastražili otrávené pasce a vlkov v tejto oblasti takmer vyhubili, no beštia stále žila. Nakoniec beštiu zabili 19. júna 1767, neďaleko Saugues. My sme dnes našťastie Gévaudanskú beštiu stretli len v podobe sochy a na pohári.
Popoludnie sme strávili návštevou úžasného múzea spracovania vlny. Je neuveriteľné, že táto manufaktúra z 18. Storočia, dokáže dodnes spracovávať ovčie rúno na vlnenú priadzu. Z nej sa tu dodnes vyrábajú fantastické vlnené svetre, ponožky a iné výrobky.
Návšteva múzeum vlny v Langogne.
Dnes sme navštívili najstaršiu pradiareň vlny vo Francúzsku. Toto živé múzeum, ktoré funguje v podstate v nezmenenom stave od 18. storočia, je 100% ekologickým podnikom. Všetky stroje, ktoré sú potrebné na spracovanie vlny sú vďaka sústave kožených remeňov a prevodov napojené na jediný hriadeľ vodného kolesa, ktoré je poháňané iba silou vody.
Okrem pradiarne samotnej, kde môžete vidieť mykače, spriadače aj tkáčske stavy, ponúka toto múzeum aj 4D kino. V ňom Vám premietnu príbeh obchodníka s vlnenou priadzou, ktorého na jeho ceste prenasledovala Gévaudánska beštia. Je to skvelá interaktívna a edukačná zábava.
6. deň – Cez hory a lesy do Chasseradès.
Naša cesta nás zatiaľ previedla cez región Haute-Loire, cez lesy Gévaudánu až na hranice regiónu Lozère. Tak ako R. L. Stevenson aj my sme navštívili Opátstvo Panny Márie Snežnej, no nespali sme tu. Od 12. storočia tu sídlil do Francúzskej revolúcie Cisterciánsky rád. Tento mníšsky rád sa riadi regulou sv. Benedikta podľa hesla Ora et labora.
Po Francúzskej revolúcii kláštor zanikol. O znovu oživení kláštora sa rozhodlo 5. augusta 1850, v deň sviatku Panny Márie Snežnej. Nové opátstvo malo vtedy 90 členov. V roku 1880 republikánska vláda rozhodla, že kláštor bude opäť zrušený. Zabránilo tomu ale náhle sneženie s veľkým množstvom snehu. Dlhá zima priniesla upokojenie situácie a mnísi napokon v kláštore zostali.
Dnes už žiaľ v kláštore nie sú. Teraz sa oň stará rád Cisterciánskych mníšok, ktoré prevádzkujú ubytovňu pre pútnikov a obchod, kde okrem náboženských suvenírov nájdete aj regionálne produkty, vína a likéry z tohoto opátstva.
Z opátstva naše kroky smerovali do Chasseradès cez hory a lesy, ktoré sú v týchto dňoch ozdobené rozkvitnutými žltými kručinkami. Vzduchom sa nesie ich vôňa, spev vtákov a keď sa k tomu spoza oblakov vykotúľa slniečko, svet sa stáva úžasným miestom plným dobrodružstiev.
Pokračovanie zápiskov, z ďalších dní putovania, nabudúce…
Čítajte aj: Putovanie po stopách Roberta Louisa Stevensona vo Francúzsku – 1. časť.
