Putovanie po stopách Roberta Louisa Stevensona vo Francúzsku – 3. časť.

INovinky vám exkluzívne prinášajú denné cestovateľské zápisky Romana Neradného, z putovania po Stevensonovej ceste, ktorú aktuálne absolvuje od 14.5.2023 do 28.5.2023.

7. deň – Železnica mala oživiť kraj, rozvinul sa len turizmus.

Noc v Chasseradès strávil R. L. Stevenson v hostinci spolu so skupinou inžinierov, ktorí tu zameriavali najvhodnejšiu lokalitu pre stavbu trate a viaduktu. Debatovali o tom, ako železnica zmení tento kraj a privedie sem život.

Dnes trať aj nádherný viadukt stojí, chodia po ňom vlaky, no že by to tu žilo, sa povedať nedá. Hustota obyvateľstva v tomto kraji patrí k najnižším v Európe, len 14 obyv./km². Nevedú tadiaľto hlavné cesty a nie sú tu ani mestá. Len dedinky a usadlosti s poliami, pasienkami a husté lesy. Človek tu má reálny pocit divočiny. Asi práve preto, je táto oblasť obľúbená na turistiku.

O vplyve cestovného ruchu na tento región sme sa rozprávali s miestnymi. Dnes si svoje životy a prácu nedokážu bez turistov predstaviť. Či už sa jedná o poskytovanie služieb ako ubytovanie, stravovanie, pranie, ale aj preprava batožiny či zabezpečovanie dopravy.

Turizmus do veľkej miery zabezpečuje aj odbyt lokálnych a domácich produktov. V každom ubytovacom zariadení, ktoré tu volajú gîte d’étape (nocľaháreň pre pútnikov), poskytujú miestni aj stravu. Nepýtajú sa, čo si dáte. Jednoducho vám ponúknu domáce jedlo pozostávajúce z predjedla, väčšinou šalátu alebo údenín. Potom nasleduje naozajstné varené jedlo, napríklad dusená hovädzinka na zelenine s prílohou a pod. Ako dezert domáce koláče, alebo výber fantastických syrov. K tomu lokálne víno alebo pivo.

Zdá sa, že aj za čias Stevensona to takto fungovalo, keďže to opisuje aj v jeho knihe. Kiež by sme sa raz k takýmto službám dopracovali aj na Barborskej ceste. Verím, že možno niekoho aj táto moja cesta inšpiruje a uvidí v nej príležitosť.

8. deň – Výstup v daždi, na najvyšší vrch masívu Mont Lozère – Sommet de Finiels, s výškou 1699 m.

Dnes sme prespali v dedinke Le Bleymard. Ubytovaní sme boli u pani Michèl, ktorá nám pripravila výbornú večeru aj raňajky. Stretli sme sa tu s dvomi sestrami a jedným manželským párom, ktorý sú tiež na Stevensonovej ceste.

Na rozdiel od nás R. L. Stevenson strávil noc nad dedinou v lese. V knihe opisuje svoje pocity z nocovania pod hviezdami a klenbou mohutných stromov. Hovorí o zvukoch nočného lesa ale aj o pocite, s ktorým sa stretne každý osamotený pútnik.

Je to pocit potreby zdieľania svojich zážitkov s blízkou osobou. Možno práve preto ľudia putujú, cestujú a podstupujú rôzne dobrodružstvá. Aby si uvedomili, že potrebujú mať po svojom boku ľudí, s ktorými to všetko môžu zdieľať a tešiť sa.

Skvelým príkladom je aj dnešný výstup na najvyšší vrch masívu Mont Lozère – Sommet de Finiels s výškou 1699 m. Po trojhodinovom výstupe v daždi sme sa na vrchole hory stretli s našimi súputníkmi a prežívali spoločnú radosť.

Nedá mi nespomenúť jednu vec a tou je sila myšlienky. Keď sme prechádzali z Le Monastier do La Bouche, bičoval nás prudký studený vietor v kombinácii s dažďom. Môj súputník Marek vtedy vyslovil prianie, len aby nefúkal vietor keď pôjdeme na Mont Lozèr, aj keby malo pršať. Stalo sa! Dávajte si pozor na to čo si prajete, mohlo by sa Vám to splniť.

9. deň – Do Pont de Montvert sme dorazili parádne mokrí a zablatení.

Nič nedokáže urobiť pútnikovi po dni dažďa väčšiu radosť, ako ranné lúče slnka v okne jeho izby. Keď sme včera podvečer dorazili do Pont de Montvert už síce nepršalo, ale mokrí a zablatení sme boli parádne. Na prenocovanie sme si vybrali obecnú ubytovňu a musím povedať, že sa tu o pútnikov starajú príkladne. Bolo zakúrené, voda v sprche horúca, kuchyňa slušne vybavená a za 2€ + 2€ nám tu vyprali aj vysušili špinavé a mokré šaty.

Mestečko Pont de Montvert sa zapísalo do histórie, povstaním Kamisardov. Most s hodinovou vežou klenúci sa ponad riekou Tarn, oddeloval a zároveň spájal dva svety. Katolícky Gévaudan a Protestantské Cévennes.

V roku 1685 zrušil kráľ Ľudovít XIV. protestantom náboženskú slobodu a občiansku rovnosť. Nastala atmosféra represií. Miestny opát Abbé du Chaila začal prenasledovať protestantov, ktorých potom väznil a mučil. To malo za následok, že 24. júla 1702 vypukla vzbura “Kamisardov”, ktorú viedol Esprit Seguier. Opátov dom obkľúčili, podpálili a väzňov oslobodili. Z pomsty každý vzbúrenec bodol opáta nožom.

Povstanie, ktoré neskôr prerástlo do náboženskej vojny sa pokúsil potlačiť koncom roku 1703 Ľudovít XIV. Nariadil vypálenie Cévennes, ktoré zničilo 466 dedín v 31 farnostiach. Séguiera chytili a popravili upálením za živa na brehu rieky Tarn.

Mestečko Pont de Montvert bolo našťastie ušetrené a my sme z neho pokračovali nekonečnou 29 km etapou cez dva horské masívy. Ich celkové prevýšenie bolo viac ako 900 m na prvých 7,5 km s nasledujúcim 21,5 km klesaním do mestečka Florac.

Stúpanie, aj keď poriadne strmé, bolo v krásnom počasí zvládnuteľné. Nádherné výhľady na krajinu nás napĺňali eufóriou. No pri zostupe, sa okolo nás začali kopiť búrkové mraky. Ako inak, opäť sme do cieľa dorazili zničený a totálne premočený.

Pokračovanie zápiskov, z ďalších dní putovania, nabudúce…

Čítajte aj: Putovanie po stopách Roberta Louisa Stevensona vo Francúzsku – 2. časť.