Čierna skala a jaskyňa Deravá skala sú atraktívne miesta pri Plaveckom Mikuláši.

Čierna skala je menej známy vrchol v Malých Karpatoch, tvoria ju impozantné skalné steny, z ktorých je výhľad na veľkú časť Malých Karpát. Pri výstupe na Čiernu skalu sa môžete zastaviť v jaskyni Deravá skala, ktorá bola pravdepodobne v dávnych dobách rituálne obetisko.

Výstup na Čiernu skalu nie je náročný.

Očarujúce skalné výbežky Malých Karpát lákajú na potulky nejedného turistu. Inak to nie je ani v prípade Čiernej skaly a jaskyne Deravá skala. Čierna skala sa nachádza zhruba v strede Malých Karpát, medzi Plaveckým Mikulášom na západe a obcou Lošonec na východe. Je to menej známy vrchol ako sú napr. Vysoká, Vápenná, Skalnatá, či Záruby. Najlepší prístup na Čiernu skalu je z Plaveckého Mikuláša, kde po ceste sem budete prechádzať okolo viacerých prírodných zaujímavostí. Výstup na Čiernu skalu nie je náročný. Chodník väčšinou vedie cez lesy a lúky, len v závere vás čaká mierne stúpanie. Pekný výlet zažijete, aj keď pôjdete z Lošonca alebo aj z neďalekého rekreačného strediska Jahodník. Turistická trasa z Jahodníka patrí medzi najmenej náročné. Vrchol Čiernej skaly okrem svojich pôsobivých strmých skalných stien, zaujme aj výhľadmi na veľkú časť Malých Karpát.

Čierna skala je od roku 1996 prírodná rezervácia.

Vrch Čierna skala je súčasťou prírodnej rezervácie Čierna skala. Územie bolo za prírodnú rezerváciu vyhlásené v roku 1996. Predmetom ochrany sú zachovalé časti prírody Malých Karpát, prirodzených lesných a nelesných formácií, skalných stien a suťových polí s pôvodnými druhmi fauny a flóry. Platí tu 5. stupeň ochrany. Nemali by ste tu preto prespávať, klásť oheň, trhať rastliny, či pohybovať sa mimo turistických chodníkov.

Jaskyňa Deravá skala pravdepodobne slúžila ako rituálne obetisko.

Počas výstupu na Čiernu skalu prechádzate Mokrou dolinou, kde sa pred zrakmi turistov celkom dobre ukrýva zaujímavý prírodný výtvor – jaskyňa Deravá skala, domáci ju volajú Dzeravá skala. Jaskyňa cez leto býva zahalená bujnou vegetáciou, preto je potrebné byť pozorný, inak sa môže stať, že jaskyňu miniete. Jaskyňa je dlhá asi 40 metrov bez kvapľovej výzdoby. Je známa najmä nálezmi kostí jaskynného medveďa, ale aj inými historickými nálezmi. Začiatkom 20. storočia preskúmal jaskyňu a okolie maďarský paleontológ Jenö Hillebrandt (1884-1950). V roku 1950 miesto skúmal František Prošek. Jeho výskum potvrdil, že Deravá skala bola už v časoch mladého paleolitu miestom pobytu pravekých lovcov. Výsledky výskumu Deravej skaly z roku 2002 ju prezentovali ako jaskyňu dávnych obradov. Z obdobia neolitu a eneolitu je známy najzaujímavejší objav, kostrový hrob dieťaťa. Okrem hrobu výskumníci našli veľké množstvo úmyselne zničených medených predmetov. Jaskyňa pravdepodobne slúžila ako rituálne obetisko.