Pôsobivé skalné steny a jaskyňu, ktorá bola pravdepodobne aj rituálne obetisko je možné nájsť na Zahorí.

Očarujúce skalné výbežky Malých Karpát lákajú na potulky nejedného turistu. Inak to nie je ani v prípade Čiernej skaly, Kršlenice či jaskyne Deravá skala.

Najlepší prístup na Čiernu skalu je z Plaveckého Mikuláša.

Čierna skala je lokalizovaná zhruba v strede Malých Karpát, v jej užšej časti, medzi Plaveckým Mikulášom na západe a obcou Lošonec na východe. Je to menej známy vrchol ako sú napr. Vysoká, Vápenná, Skalnatá, či Záruby. Najlepší prístup na Čiernu skalu je z Plaveckého Mikuláša, kde po ceste sem budete prechádzať okolo viacerých prírodných zaujímavostí, akými sú napríklad Kršlenica či jaskyňa Deravá skala. Výstup na Čiernu skalu nie je náročný. Chodník väčšinou vedie cez lesy a lúky, len v závere vás čaká mierne stúpanie. Pekný výlet zažijete, aj keď pôjdete z Lošonca alebo aj z neďalekého rekreačného strediska Jahodník. Turistická trasa z Jahodníka je najmenej náročná. Vrchol Čiernej skaly okrem svojich pôsobivých strmých skalných stien, zaujme aj výhľadmi na veľkú časť Malých Karpát.

Čierna skala je od roku 1996 prírodná rezervácia.

Vrch Čierna skala je súčasťou prírodnej rezervácie Čierna skala. Územie bolo za prírodnú rezerváciu vyhlásené v roku 1996. Predmetom ochrany sú zachovalé časti prírody Malých Karpát, prirodzených lesných a nelesných formácií, skalných stien a suťových polí s pôvodnými druhmi fauny a flóry. Platí tu 5. stupeň ochrany. Nemali by ste tu preto prespávať, klásť oheň, trhať rastliny, či pohybovať sa mimo turistických chodníkov.

Cestou na Čiernu skalu sa môžete zastaviť v jaskyni Deravá skala.

Počas výstupu na Čiernu skalu prechádzate Mokrou dolinou, kde je pred zrakmi turistov celkom dobre ukrytý zaujímavý prírodný výtvor – jaskyňa Deravá skala, domáci ju volajú Dzeravá skala. Jaskyňa je cez leto zahalená bujnou vegetáciou a je potrebné byť pozorný, inak sa môže stať, že ju miniete. Jaskyňa je dlhá asi 40 metrov bez kvapľovej výzdoby. Je známa najmä nálezmi kostí jaskynného medveďa, ale aj inými historickými nálezmi. Začiatkom 20. storočia preskúmal jaskyňu a okolie maďarský paleontológ Jenö Hillebrandt (1884-1950). V roku 1950 miesto skúmal František Prošek. Jeho výskum potvrdil, že Deravá skala bola už v časoch mladého paleolitu miestom pobytu pravekých lovcov. Výsledky výskumu Deravej skaly z roku 2002 ju prezentovali ako jaskyňu dávnych obradov. Z obdobia neolitu a eneolitu je známy najzaujímavejší objav, kostrový hrob dieťaťa. Okrem hrobu výskumníci našli veľké množstvo úmyselne zničených medených predmetov. Je možné, že jaskyňa poslúžila ako rituálne obetisko.

Kršlenica je prírodná rezervácia, vyhliadkové miesto a aj vyhľadávaná lezecká oblasť.

Neďaleko jaskyne Deravá skala sa nachádza aj ďalšia jaskyňa Tmavá skala, ktorá ja však verejnosti neprístupná. Ďalším zaujímavým miestom, ktorým budete prechádzať je Kršlenica. Je to vrch, prírodná rezervácia a aj vyhľadávaná lezecká oblasť. Na svoje si tu teda prídu milovníci prírody, turisti aj skalolezci. Lokalita sa vyznačuje impozantným zoskupením skalných brál, ktoré sú najrozsiahlejšie v rámci Malých Karpát. Tieto sú tvorené zrázmi, škrapovými poliami, a tiež početnými krasovými javmi, jamami, priepasťami a malými jaskyňami. Z vrchu Kršlenice je veľmi pekný výhľad do údolia Plaveckého Mikuláša a Mokrej doliny. Prírodnou rezerváciou Kršlenica vedú dve turisticky značené trasy, zelená a žltá. Zelená vedie údolím Mokrej doliny, žltá smeruje cez vrch Kršlenica a Čiernu skalu na hrebeň Malých Karpát.