Ľadový klenot svetového dedičstva sa nachádza v Spišsko-gemerskom krase.

Otvor do jaskyne, s názvom Ľadová diera, bol známy od nepamäti. Jaskyňu objavil E. Ruffíni s G. Langom, A. Megom a F. Fehérom 15. júna 1870. Jaskyňa bola sprístupnená už v roku 1871. Dobšinská ľadová jaskyňa sa v roku 1887 stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou a spolu s Postojnskou jaskyňou v Slovinsku, patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne v Európe a aj vo svete.

Charakterom zaľadnenia patrí k najvýznamnejším ľadovým jaskyniam.

Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Slovenskom raji v Spišsko-gemerskom krase. Vchod do jaskyne sa nachádza na severnom svahu Duče. Charakterom zaľadnenia patrí k najvýznamnejším ľadovým jaskyniam na svete, čo v Európe zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej oblasti. Podmienky pre tvorbu ľadovej výplne vznikli po zrútení priestorov medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou, čím jaskyňa nadobudla vrecový charakter s kumuláciou studeného vzduchu. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Jaskyňa predstavuje najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) a netopiera Brandtovho (Myotis brandtii) v strednej Európe. Spomedzi 12 druhov netopierov, ktoré sa v jaskyni zistili, je významný aj výskyt netopiera pobrežného (Myotis dasycneme) a netopiera riasnatého (Myotis nattereri), ktoré patria medzi najvzácnejšie druhy netopierov na Slovensku.

Jaskyňa je od roku 2000 zaradená do svetového prírodného dedičstva

Dobšinská ľadová jaskyňa je od roku 2000 zaradená do svetového prírodného dedičstva, vrátane Stratenskej jaskyne a jaskyne Psie diery ako jedného jaskynného systému na vrchu Duča. Zaľadnenie Dobšinskej ľadovej jaskyne tisícročia pretrváva v nadmorskej výške iba 920 až 950 m. Vchod do jaskyne je v severnom úbočí vrchu Duča vo výške 969,5 m, dĺžka jaskyne dosahuje 1483 m. Dĺžka prehliadky: 515 m. Jaskyňa má niekoľko úchvatných častí, medzi ktoré patria zaľadnená Veľká a Malá sieň, Ruffínyho koridor a Zrútený dóm. Nezaľadnené časti sa nazývajú Kvapľova a Biela sieň, Suchý dom, Kvapľova pivnica a Peklo. Zaujímavosťou jaskyne je skutočnosť, že do roku 1946 v nej bolo povolené korčuľovanie pre verejnosť počas celého roku. V 50-tich rokoch v nej ešte trénoval známy a úspešný československý krasokorčuliar Karol Divín.

Výstup k jaskyni trvá asi 25 min., s prevýšením 130 m.

K jaskyni je prístup z osady Dobšinská ľadová jaskyňa v Slovenskom raji, medzi Popradom a Rožňavou. Na výstupovej trase, ktorej dĺžka je asi 1 km, sú umiestnené tabule náučného chodníka. Medzi parkoviskom v osade a vchodom do jaskyne je potrebné prekonať výškový rozdiel 130 m. Výstup k jaskyni trvá asi 25 min. Priemerná ročná teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni dosahuje –0,4 až –1,0 °C (vo februári –2,7 až –3,9 °C, v auguste okolo +0,2 °C). Teplota vzduchu v spodných častiach jaskyne zostáva celý rok pod bodom mrazu. Relatívna vlhkosť vzduchu v zaľadnených častiach je zväčša 75 až 90 %, niekedy aj nad 90 %. Teplota vzduchu v nezaľadnených častiach je +0,8 až +3,5 °C, relatívna vlhkosť 85 až 98 %. Ide o staticko-dynamickú jaskyňu s rozdielnym zimným a letným režimom prúdenia vzduchu. V zimnom období prúdi studený vzduch z povrchu do podzemia, v letnom období naopak.

Jaskyňu navštívili mnohé významné osobnosti z domova a zo sveta.

Jaskyňu navštívili mnohé významné osobnosti ako princ August von Sachsen Gotha so sprievodom. Prišli tiež J. Petzval, K. Siegmeth, srbský kráľ Milan I., P. O. Hviezdoslav, S. H. Vajanský, M. Jókai. Zo zahraničia jaskyňu navštívili: výprava francúzskych umelcov so staviteľom Suezského prieplavu F. Lessepsom, bulharský cár Ferdinand I., polárny bádateľ F. Nansen a i. V roku 1890 sa vo Veľkej sieni konal koncert na počesť Karola Ľudovíta Habsburského.