Miestnym obyvateľom bola jaskyňa známa od nepamäti, volali ju Izbica.

Vstupný priestor v podobe priepasťového otvoreného dómu nazývaný Izbica. Využívali ho drevorubači a lesní robotníci ako úkryt v nepriaznivom počasí, miestnym obyvateľom bol známy od nepamäti.

Jaskyňa je dnes národná prírodná pamiatka.

Harmanecká jaskyňa je národná prírodná pamiatka. Chránené územie v južnej časti Veľkej Fatry západne od Dolného Harmanca bolo vyhlásené v roku 1972 na ochranu fluvio-krasovej jaskyne puklinovo-rútivého typu v nadmorskej výške 821 m a 260 m nad dnom doliny, vo svahu Kotelnice. Vo dvoch výškových úrovniach sa vyskytujú chodby, siene a dómy, ktoré sa formovali rozširovaním puklín činnosťou vody, odrobovaním a rútením skál hlavne na ich križovatkách. Majú bohatú kvapľovú výzdobu, jazierka s výskytom bieleho mäkkého sintra. Harmaneckú jaskyňu prezývajú aj Bielou jaskyňou, pretože je známa bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Očaria vás biele pagody, sintrové jazierka, nástenné vodopády s ružovkastými záclonovitými závesmi vo Vysokom gotickom dóme a Kamenná váza v Dóme Pagod. V rozsiahlych dómoch a sieňach jaskyne prevládajú mohutné pagodovité útvary s charakteristickými excentrickými stalaktitmi a mäkkým sintrom.

V jaskyni žije 11 druhov netopierov.

Počas prehliadky sa môže stať, že natrafíte na obyvateľov jaskyne. Harmanecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Z jaskynných netopierov tu boli pozorované najmä podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier brvitý (Myotis emarginatus) a netopier ostrouchý (Myotis blythii). Celkovo je tu zaznamenaných 11 druhov netopierov. Z bezstavovcov sú najvýznamnejšími mnohonôžka Allorhiscosoma sphinx a hlbinovka Bathynella natans.

Po roku 1932 prišlo postupne k objaveniu nových podzemných priestorov.

Skúmaním Izbice a hľadaním ďalších jaskynných priestorov sa zaoberal vtedy len 18 ročný Michal Bacúrik. V jednom mieste natrafil na malý otvor, cez ktorý bolo cítiť prievan. Tento otvor začal prekopávať, až sa mu po 14 dňoch namáhavej práce podarilo dostať do snehobielej siene nazvanej Dóm objaviteľa. Paradoxom mladého objaviteľa bolo, že dostal za objavenie jaskyne pokutu, pretože vnikol neoprávnene bez povolenia na pozemok mestských lesov. Mestská rada v Banskej Bystrici jaskyňu uzavrela v roku 1933 z dôvodu ochrany sintrovej výplne. V roku 1938 boli V. Kovalčíkom a O. Ondrouškom objavené ďalšie priestory a to Dóm pagod, Riečisko. Neskôr pribudli Gotický dóm a Bludný dóm. Počas 2. svetovej vojny, jaskyňa slúžila ako úkryt okolitému obyvateľstvu. Na podnet jaskyniarskej skupiny Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Banskej Bystrici bola jaskyňa a okolitý terén zamerané v roku 1949, čo súviselo s jej plánovaným sprístupnením. Jaskyňa bola sprístupnená verejnosti v roku 1950.

Ku jaskyni vás privedie náučný chodník.

Harmanecká jaskyňa sa nachádza v nadmorskej výške 821 m na severnom svahu vrchu Kotolnica. Celková dĺžka jaskyne je 3123 m, z toho pre verejnosť je sprístupnená prehliadková trasa s dĺžkou 720 m. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje od 5,8°C do 6,4°C. Prístup k Harmaneckej jaskyni je od parkoviska na štátnej ceste Harmanec – Turčianske Teplice severozápadne od Banskej Bystrice. Ku vchodu do jaskyne sa dostanete po serpentínovom náučnom chodníku v dĺžke 1,5 km s prevýšením 260 m. Výstup trvá približne 40 min., pre niektorých návštevníkov môže byť mierne namáhavý, preto je vhodné si zvoliť časovú rezervu na oddych pred vstupom do jaskyne, nakoľko v jaskyni na vás čaká zasa 1042 schodov. Jaskyňu si prejdete 60-minútovou prehliadkovou trasou.

Oplatí sa ešte pozrieť.

Vodný žľab Rakytovo. Vodný žľab na plavenie brvien v doline Rakytov severozápadne od Dolného Harmanca v južnej časti Veľkej Fatry, posledný funkčný v strednej Európe. Bol vybudovaný pravdepodobne v 19. storočí ako umelé koryto potoka Rakytov, ľavostranného prítoku Harmanca, v úseku dlhom 2 450 m celý z ihličnatého dreva, zo smreka a jedle, bez použitia iného materiálu. Vzhľadom na malé polomery zákrut toku sa splavujú polená s max. dĺžkou 1 m. V roku 2000 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Komplexne bol žľab zrekonštruovaný v roku 2007.

V blízkosti sa nachádza ešte jedna menšia jaskyňa.

V blízkosti Harmaneckej jaskyne sa nachádza ešte jedna atrakcia, menej známa Dekretova jaskyňa. Vstup do jaskyne je situovaný v protiľahlej skalnej stene. Jaskyňa nesie pomenovanie podľa Jozefa Dekreta Matejovie, významnom slovenskom lesníkovi. Jej vchod leží v nadmorskej výške 607 metrov, cca 40 metrov nad úrovňou potoka Harmanec. Z parkoviska k nej vedie strmší, žltou farbou značený chodník. Jaskyňa je tvorená jednou chodbou, ktorej dominuje 30 metrov dlhá a 18 metrov široká sieň s maximálnou výškou až 8 metrov. Na niektorých miestach jaskyne je možné pozorovať sinitrovú výzdobu. Dekretová jaskyňa je voľne prístupná, vstup je len na vlastnú zodpovednosť.