| |

Najväčšie more v Karpatoch je na strednom Pohroní.

Kamenné more je prírodná rezervácia, ktorá sa nachádza nad obcou Vyhne, na úpätí vrchu Kamenná.  Je to zaujímavý prírodný výtvor, ktorý je pozostatkom po sopečnej činnosti. Kamenné more každoročne priláka mnoho turistov.

Kamenné more v minulosti.
Kamenné more v minulosti. Zdroj: OZ KAMENICA

Kamenné more vo Vyhniach.

Prírodná rezervácia Kamenné more je chránené územie, jedno z najstarších u nás. Nachádza sa severne nad obcou Vyhne v Štiavnických vrchoch. Bolo vyhlásené na južnom svahu vrchu Kamenná (495 m n. m.) už v roku 1923 na ochranu najväčšieho kamenného mora vo vulkanitmi budovanej časti Karpát. Je tiež významnou lokalitou chránených a zriedkavých druhov živočíchov, najmä plazov (typická je jašterica múrová). Kamenné more vzniklo na križovatke zlomov, ktoré sledujú doliny Vyhnianskeho potoka a Klokočského potoka, pravdepodobne v holocéne pri zemetrasení skalným rútením, má teda charakter zlomiska. Dosiaľ je formované opadávaním skalných blokov, uvoľňujúcich sa zo skalných stien. Tvoria ho ryolitové bloky a balvany. Na príprave materiálu – rozrušení skalného masívu Kamennej – sa podieľalo mrazové zvetrávanie počas ľadových dôb počas pleistocénu. Balvanové pole miestami porastajú brezy, smrekovec opadavý a borovica obyčajná – druhy drevín, ktoré dokážu žiť v extrémnych podmienkach.

Pod Kamenným morom.
Pod Kamenným morom. Zdroj: OZ KAMENICA

Náučný chodník Andreja Kmeťa

Kamenné more vo Vyhniach je tiež súčasťou náučného chodníka A. Kmeťa. Chodník je celoročne  prístupný, bol vybudovaný v roku 1997, obnovený a upravený v rokoch 2005 a 2020. Na trase sa nachádza 8 informačných panelov. Návštevníkov informujú o vzniku Vyhnianskeho travertínu, o minerálnom prameni Vyhnianka či Margosciho vile, ktorá pochádza z roku 1912. Náučný chodník Andreja Kmeťa vedie od Vyhnianskeho travertínu okolo Margocsiho vily, cez sídlisko Dolinky po štátnej ceste a okolo objektov Lesnej správy až ku Kamennému moru.

Kamenné more nad obcou.
Kamenné more nad obcou. Zdroj: OZ KAMENICA

Andrej Kmeť opísal 400 druhov šípových ruží.

Andrej Kmeť – rímskokatolícky kňaz, slovenský polyhistor, archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf. Študoval teológiu v Ostrihome, po celý aktívny život pôsobil ako kaplán a kňaz v oblasti Banskej Štiavnice – v Senohrade, Krnišove a najdlhšie v Prenčove. Od mladosti mal záľubu v botanike. Venoval sa rôznym terénnym výskumom v oblasti prírodných vied, pri ktorých spolupracoval s profesormi Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Objavil viacero nových druhov rastlín, najmä ruží – iba z okolia Sitna opísal 400 druhov šípových ruží, pričom bolo vtedy v celom Uhorsku známych len 11 druhov. Podľa neho bolo pomenovaných okolo 40 druhov najmä ruží a húb.

Kamenné more dnes.
Kamenné more dnes. Foto: František Kovár

Andrej Kmeť sa pričinil o vznik Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

Zostavil herbár so 72 tisíc položkami. Zozbieral takmer 2 000 kníh. Zakladal vzdelávacie spolky, konal osvetové a ľudovýchovné prednášky, budoval knižnice a čitateľské spolky, školské ovocné štepnice, bojoval proti alkoholizmu, písal popularizačné články a brožúrky. V roku 1863 sa zúčastnil zakladajúceho zhromaždenia Matice slovenskej a sa stal jedným z jej prvých členov. Pričinil sa o vznik Muzeálnej slovenskej spoločnosti (1893), ktorý sa stal historickým medzníkom vo vývoji slovenskej vedy. Spoločnosti daroval všetky svoje zbierky a stal sa jej doživotným predsedom. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. V roku 1948 bola jeho menom na Kmeťovo premenovaná obec Ďorok na strednej Žitave.

Náučný chodník A. Kmeťa.
Náučný chodník A. Kmeťa. Foto: František Kovár

Vyhne boli v minulosti významné kúpele.

Historické kúpele v obci Vyhne, sú známe od 13. storočia. Vznikli pri zdroji 37 °C teplej prírodnej mineralizovanej, hydrouhličitanovo-síranovej, vápenato-horečnatej, hypotonickej vode, viažucej sa na križovatku geologických zlomov, ktoré naznačuje priebeh dolín Vyhnianskeho potoka a Klokočského potoka. V 14.–16. storočí kúpele vlastnila banskoštiavnická rodina Rösselovcov, neskôr až do roku 1917 mesto Banská Štiavnica. Popularitu a rozmach dosiahli najmä v 18. storočí, pobýval tu napr. František Rákoczi II. s manželkou Šarlotou Amáliou. So stratou uhorskej klientely začiatkom 20. storočia ich využívanie slablo. V čase druhej svetovej vojny kúpeľné objekty zanikli pri požiari v obci. Dobu prosperity kúpeľov pripomínajú historické vily. Novo vybudované kúpalisko slúžilo v rokoch 1961 – 2005. Termálny vodný zdroj sa od roku 2007 využíva celoročne v stredisku Vodný raj Vyhne.

Pohľad z Kamenného mora na obec.
Pohľad z Kamenného mora na obec. Foto: František Kovár

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *