Stredoslovenské železnice na starých fotografiách. (2. časť)

Pohronská železnica Hronská Breznica – Levice priniesla regiónu spojenie so svetom. Vybudovanie železnice umožnilo rozšíriť obchodné cesty. Napríklad mlynské kamene z Novej Bane sa začali vyvážať do Juhoslávie, Rumunska a na Ukrajinu.

O stavbe železnice rozhodol uhorský snem až v roku 1895.

Uhorský snem v máji 1895, na svojom zasadnutí prijal uznesenie o postavení miestnej železnice Hronská Breznica – Levice. V dôvodovej správe sa okrem iného uvádza, že vybudovaním trate vznikne spojenie z Levíc do Vrútok a tým spojenie západného Slovenska so stredným a severným. Čím sa umožní lacnejšie spojenie pre výrobky severouhorského priemyslu na západné trhy. Náklady na stavbu trate boli vyčíslené na 2 940 000 forintov. Podmienka výstavby bola, že koľajnice, dopravné prostriedky a aj ostatný materiál museli byť obstarané v Uhorsku. Trať bola postavená na rýchlosť len 40 km/hod. Technické parametre železničnej trate boli: dĺžka trate 66,3 km, rozchod normálny, najvyššia rýchlosť 40 km/hod. Na trati malo byť 11 staníc, resp. zastávok (okrem Levíc a Hronskej Breznice).

Pokrok prináša aj úpadok.

Obyvatelia dotknutého územia kadiaľ mala viesť trať neboli veľmi nadšení jej výstavbou. Mnoho obyvateľov sa v tom období venovalo furmanstvu a pltníctvu na Hrone. Napríklad kvalitné mlynské kamene sa rozvážali do Pešti, Segedína, Subotice, Temešváru, prakticky do všetkých častí Uhorska. Furmani a pltníci vozili aj poľnohospodárske výrobky a prebytky do bohatších miest. Mali obavy z toho, že im železničná trať zoberie ich prácu a obživu. Aj keď na druhej strane im zasa stavba trate dala dobre zarobiť. Po dostavaní železnice sa ich obavy naplnili a furmanstvo v neskorších rokoch aj pltníctvo začali postupne v tomto priestore upadať. Na druhej strane sa stavbou železnice a jej otvorením vytvorili pracovné miesta na železnici.

Železnica priniesla Pohronskému regiónu spojenie zo svetom.

Vybudovanie železnice umožnilo rozšíriť obchodné cesty. Napríklad mlynské kamene z Novej Bane sa začali vyvážať do Juhoslávie, Rumunska a na Ukrajinu. V neskoršej dobe najvyššie využitie tejto trate nastalo v súvislosti s výstavbou hlinikárne, vo Sv. Kríži nad Hronom. Už v septembri 1952 prišli s touto traťou prvé tony bauxitu, aby v nasledujúcom roku sa po železnici začal vyvážať hliník do sveta. V apríli 1993 sa začala trať Levice – Zvolen elektrifikovať a 26. mája 1994 už po elektrifikovanej trati začali vlaky ťahať elektrické rušne.