Jaskyňa v južnej časti Nízkych Tatier bola známa od nepamäti.

Bystrianska jaskyňa je najväčšou jaskyňou v južnej časti Nízkych Tatier. Nachádza sa v Bystrianskom krase v južnej časti Národného parku Nízke Tatry, pri obci Bystrá. V jaskyni sa od roku 1971 úspešne vykonáva detská speleoterapia.

Nové časti jaskyne objavili 24. apríla 1926 cez priepasť Peklo.

Staré časti jaskyne boli známe od nepamäti. Vchod tvorí prírodný otvor vo vrchu Biele bralo, 80 m nad potokom Bystrianka. Ako prví sa do podzemia odvážili vstúpiť J. Kovalčík a E. Laubert v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, objavili E. a A. Hollmannovci a J. Kovalčík v roku 1926. V prieskume priepasti pokračovali členovia jaskyniarskej skupiny Karpatského spolku v Banskej Bystrici v roku 1927. V rokoch 1939 – 1940 Družstvo bystrianskych jaskýň sprístupnilo časť jaskyne bez elektrického osvetlenia. Starú a Novú jaskyňu prepojili J. Majko a J. Vytřísalová so spolupracovníkmi v roku 1955. Od roku 1968 je z celkovej doteraz známej dĺžky 3 km pre verejnosť sprístupnených 580 m. Vchod do jaskyne leží vo výške 565 m na južnom okraji obce Bystrá medzi Podbrezovou a Mýtom pod Ďumbierom. Vchod do jaskyne je od parkoviska vzdialený asi 120 m s minimálnym prevýšením.

Kvapľové útvary sa najviac vytvorili v Klenotnici.

Jaskyňa vznikla v tmavosivých vápencoch a dolomitoch stredného triasu, ktoré sa tiahnu až po Valaskú. Kľukaté chodby Starej a Novej jaskyne sa vytvorili rozšírením puklín podzemnými vodami riečky Bystrianky v troch vývojových úrovniach. Najnižšou z nich preteká podzemný potôčik, ktorý sa po 4 km objavuje v obci Valaská ako vyvieračka. Osobitosťou jaskyne je puklinový charakter chodieb s výzdobou po jednej strane chodby. Zastúpené sú všetky formy sintrovej výzdoby a eróznych tvarov. Zvláštnosťou sú zasintrované okruhliaky nízkotatranskej žuly v horných častiach chodieb. Kvapľové útvary sa najviac vytvorili v Klenotnici v podobe stalaktitov, stalagmitov a záclonovitých závesov. Všetky sú živé, žltobielej farby s vysokým leskom. Medzi najkrajšie patria Zvonivé stalaktity v Katakombách, Baldachýn nad Riečiskom a Kováčska vyhňa pred Peklom.

V jaskyni sa od roku 1971 vykonáva detská speleoterapia.

Vchod do jaskyne leží vo výške 565 m na južnom okraji obce Bystrá medzi Podbrezovou a Mýtom pod Ďumbierom, v južnej časti Nízkych Tatier. Vchod do jaskyne je od parkoviska vzdialený asi 120 m s minimálnym prevýšením. Prehliadkový okruh má dĺžku 580 m a je takmer bez prevýšenia, v jaskyni je len 26 schodov. Prehliadka trvá 45 min.. Teplota v jaskyni je od 5,7 do 6,7°C, relatívna vlhkosť 92 až 98 %. V jaskyni bolo pozorovaných trinásť druhov netopierov, a to podkovár malý, netopier obyčajný, netopier Blythov, ucháč svetlý, ucháč sivý a ďalšie. Mimo prehliadkového okruhu sa nachádza tzv. Liečebná sieň, kde sa v súčasnosti s úspechom liečia horné dýchacie cesty u detí. Táto liečba sa tu vykonáva už od roku 1971.

Zdroj: Wikipédia