Jaskyňa je pomenovaná po sv. Svoradovi
|

Jaskyňa je pomenovaná po sv. Svoradovi, ktorý bol prvým slovenským svätcom.

Jaskyňa sa nachádza na západnom výbežku nižšieho vrcholca Zobora. Svoje pomenovanie dostala podľa známeho zoborského pustovníka sv. Svorada, ktorý ju obýval niekedy začiatkom 11. storočia.

Jaskyňa sv. Svorada
Jaskyňa sv. Svorada. Fotoarchív: František Kovár

Jaskyňa bola pomenovaná po sv. Svoradovi.

Svoradova jaskyňa sa nachádza v nadmorskej výške 355 m. Radí sa medzi menšie jaskynné systémy, ktoré sú prístupné pre verejnosť. Jaskyňa je pomenovaná po sv. Svoradovi, ktorý bol prvým slovenským svätcom. Narodil sa okolo roku 980 a do Nitry prišiel z Poľska za vlády uhorského kráľa Štefana I.. Tu vstúpil do benediktínskej rehole v kláštore sv. Hippolyta na Zobore. Po určitom čase strávenom za kláštornými múrmi sa utiahol do neďalekej jaskyne a žil tam pustovníckym spôsobom života. Celé dni aj v zimnom období sa zdržiaval v jaskyni pri modlitbách. Na jeho pamiatku sa od čias morovej epidémie v r. 1739 chodieva k jaskyni na púte. Podrobný prieskum Svoradovej jaskyne sa prvýkrát uskutočnil v roku 1974. Boli zmapované všetky dostupné priestory. Vchod je umelo upravený a ústi do vstupnej siene dlhej 6,5 m, širokej 2-3,5 m a vysokej 2 m. V strope je 4 m dlhý vertikálny komín zužujúci sa na 15 cm širokú škáru. Na plošine nad otvorom jaskyne stojí vyše 400-ročný kovaný kríž, ktorý zdobil do zbúrania v r. 1880 vežu farského kostola sv. Jakuba v Nitre. V roku 1932 bol upevnený nad Svoradovou jaskyňou na Zobore.

V jaskyni sv. Svorada
V jaskyni sv. Svorada. Fotoarchív: František Kovár

Neďaleko jaskyne sa nachádza prameň, ktorému sú pripisované zázračné účinky.

Už v čase existencie zoborského kláštora boli známe zdroje pitnej vody, ktoré sa nachádzali v údolí severovýchodne od kláštora. V 11. storočí vodu zachytávali do studní a potrubím viedli do kláštora. Zvyšky vodovodu, ktoré sú technickým unikátom, boli objavené pri archeologickom výskume. Zdrojom podzemnej vody je dážď a sneh. Voda v prameni má dvojaký pôvod – tečie zo svahových sutín a tiež z puklín vápencových skál. V mieste, kde sa voda zdržuje, je nepriepustná vrstva, po ktorej voda vyteká na povrch a tvorí prameň. Aby sa zabránilo jeho znečisteniu, je miesto prameňa oplotené. V súčasnosti je vodou z prameňa zásobovaný blízky liečebný ústav, ale aj upravená studnička známa pod názvom Svoradov prameň. Je vyhľadávaným miestom oddychu. Vode z tohto prameňa boli pripisované zázračné účinky, vyhľadávajú ho chorí a starí ľudia. Kvalita vody v studničke je pravidelne monitorovaná a vyhodnocovaná, informácie o kvalite vody sú uverejnené v blízkosti prameňa.

Prameňu sú pripisované zázračné účinky
Prameňu sú pripisované zázračné účinky. Fotoarchív: František Kovár

Jaskyňa aj prameň sú súčasťou CHKO Ponitrie.

Možno ste si už všimli tabuľu, ktorá označuje, že vstupujete do územia Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Ponitrie. Toto veľkoplošné chránené územie s rozlohou 37 665 ha je jednou zo 14 CHKO na Slovensku a bolo vyhlásené v roku 1985. Svojou rozlohou zasahuje do troch krajov – Nitrianskeho, Trenčianskeho a Banskobystrického. Rozprestiera sa od Nitry cez pohoria Tribeč a Vtáčnik až takmer po Prievidzu. Poslaním CHKO Ponitrie je chrániť bohatstvá prírody a zachovať jedinečné a neopakovateľné prírodné hodnoty pre ďalšie generácie. Najcennejšie časti prírody so sprísneným dohľadom sú vyhlásené za maloplošné chránené územia, ktorými sú aj prírodné rezervácie. V Zoborských vrchoch sú tri maloplošné chránené územia: Národná prírodná rezervácia Zoborská lesostep a dve prírodné rezervácie Lupka a Žibrica.

Zdroj: Náučný chodník Zoborské vrchy.

Prameň sv. Svorada
Prameň sv. Svorada. Fotoarchív: František Kovár

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *