František Kovár
V srdci Malých Karpát zíva mohutný portál, ktorý po tisícročia hltal svetlo a vracal len ozveny rituálov. Jaskyňa Deravá skala nie je len geologickou raritou – je to kamenná katedrála, ktorej prašná zem v hĺbke ukrývala kosti tých, ktorí sa domov nikdy nevrátili.
V tichu Mokrej doliny, tam, kde sa koruny bukov skláňajú nad vápencové steny, narazíte na vchod do iného sveta. Jaskyňa Deravá skala svojou majestátnou, približne 40 metrov dlhou jaskynnou chodbou pripomína otvorenú ranu v masíve Javorinky. Hoci v nej nenájdete ligotavú kvapľovú výzdobu, jej chladné steny dýchajú niečím oveľa mrazivejším – pamäťou na krv a obetu.
Deravá skala. Fotoarchív: František Kovár
Priekopníci v prachu a tieni
Už viac ako storočie sa archeológovia snažia rozlúštiť mlčanie tejto jaskyne. Prvý, kto v roku 1913 prebudil tiene minulosti, bol maďarský paleontológ Jenö Hillebrand (1884 – 1950). V nánosoch popola z dávnych ohnísk začal odkrývať príbeh, ktorý neskôr v roku 1950 rozvinul František Prošek. Obaja muži v prachu jaskyne hľadali odpovede na otázku, prečo sa ľudia vracali práve na toto miesto, aj keď im neposkytovalo úplné bezpečie pred chladom a dravcami.
Skalný previs. Fotoarchív: František Kovár
Skrčený v temnote: Dieťa, ktoré zostalo
Najtemnejšie tajomstvo vydala jaskyňa počas revíznych výskumov. V jej útrobách sa našiel hrob dieťaťa v skrčenej polohe, pochádzajúci z obdobia neolitu. Prečo práve tu? Prečo takýmto spôsobom? Interpretácia odborníkov naznačuje, že jaskyňa nebola len domovom, ale mohla slúžiť ako rituálne obetisko.
Túto teóriu umocňujú aj nálezy medených predmetov z obdobia eneolitu (neskorá doba kamenná). Ich osud bol spečatený už v praveku – boli úmyselne poškodené, metaforicky „usmrtené” v rámci rituálu. Každý takýto predmet, odovzdaný hlbine, mal získať priazeň neviditeľných síl, ktoré pod klenbou Deravej skaly podľa našich predkov sídlili.
Strop jaskyne. Fotoarchív: František Kovár
Vstup do jaskyne. Fotoarchív: František Kovár
Praktické informácie: Ako sa tam dostať?
Cesta k obetisku vedie z Plaveckého Mikuláša cez tichú Mokrú dolinu. Sledujte zelenú turistickú značku (náučný chodník Plavecký kras), ktorá vás za necelú hodinu mierneho stúpania dovedie priamo pod mohutnú klenbu. Jaskyňa je cez leto zahalená vegetáciou a je potrebné byť pozorný, inak sa môže stať, že ju miniete. Pripravte sa na to, že pod klenbou Deravej skaly sa aj ten najodvážnejší turista na moment zastaví a započúva do ticha, ktoré trvá už tisícročia.
Tip na pokračovanie túry: Čierna skala – výhľady, ktoré berú dych
Ak vám po návšteve tajuplného podzemia zostali sily, pokračujte po žltej značke ďalej na Čiernu skalu (662 m n. m.). Kým Deravá skala ukrýva svoje tajomstvá v prachu zeme, tento vápencový hrebeň ich vystavuje priamo slnku. Čierna skala je známa svojím dramatickým skalným hrebeňom, z ktorého sa otvára kruhový výhľad na okolité vrchy Malých Karpát a za dobrej viditeľnosti až na Alpy. Je to ideálne miesto na „vydýchanie” temnej histórie jaskýň a načerpanie energie z panorámy, ktorá patrí k najfotogenickejším v regióne.
Okruh pre zdatnejších turistov:
- Trasa: Plavecký Mikuláš – Deravá skala (zelená) – Čierna skala (žltá) – Kršlenica – Plavecký Mikuláš.
- Čas: Celý okruh trvá približne 3,5 až 4 hodiny.
- Zaujímavosť: Cestou z Čiernej skaly prejdete aj cez Kršlenicu, kde nájdete ďalšie monumentálne skalné steny obľúbené najmä horolezcami.
