Drevený artikulárny kostol patrí medzi najstaršie pamiatky v Kežmarku.
Drevený artikulárny kostol Najsvätejšej Trojice patrí medzi najstaršie pamiatky v Kežmarku. Od roku 1985 je národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 2008 pamiatkou zapísanou v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Kostol má podobu rovnoramenného gréckeho kríža. Okolo kostola stál v minulosti múrik, ktorý kvôli zlému stavu v roku 1900 zbúrali.
Šopronský snem stanovil pre stavby protestantských chrámov presne určené podmienky.
Na základe uznesenia Šopronského snemu z roku 1681 pre stavby protestantských chrámov stanovili presne určené podmienky. Snem znamenal určitú zmenu v postavení evanjelikov. Zvolal ho cisár Leopold I. pod tlakom povstania Imricha Tököliho v snahe získať si drobnými ústupkami voči protestantom ich podporu v boji proti tureckému nebezpečenstvu. Snem prijal 82 artikúl (zákonných článkov), z nich náboženských slobôd sa týkali články 25 a 26. Článok 25 deklaroval náboženskú slobodu a povoľoval návrat evanjelických kňazov a učiteľov, ktorých vyhnali z krajiny. Podľa článku 26 si evanjelici mohli v každej stolici postaviť dva chrámy a kostoly. Kaplnky mohli mať aj v slobodných kráľovských, banských a pohraničných mestách i v sídlach zemepánov, no s mnohými obmedzeniami. Museli ich postaviť v priebehu jedného roka, a to na určených miestach na kraji obce, s vchodom odvráteným od ulice, z dreva, bez veže a zvonov.
V roku 1682 cisárska komisia určila miesto výstavby kostola v Kežmarku.
Z asi 50 povolených kostolov dokázali v týchto podmienkach vybudovať 38 artikulárnych chrámov. Z nich sa dodnes zachovali len kostoly v Hronseku, Kežmarku, Leštinách, Istebnom a Paludzi (pri stavbe Liptovskej Mary bol prenesený do Svätého Kríža). V roku 1682 cisárska komisia určuje miesto výstavby kostola a to za hradbami mesta Kežmarok, za Vyšnou bránou, pri kamennom hostinci z roku 1593. Prízemná stavba pôvodného kostola nepostačovala evanjelikom z mesta a okolia, preto v roku 1688 rozhodli o rozšírení kostola. V roku 1717 kežmarskí protestanti za rekordné 3 mesiace na mieste prvého menšieho dreveného artikulárneho kostola postavili Kostol Najsvätejšej Trojice. Rezbárska výzdoba interiéru, ako aj oltár zo začiatku 18. storočia sú dielom majstra Jána Lercha z Kežmarku. Z pôvodného artikulárneho kostola pochádzajú časti mohutnej krstiteľnice umiestnenej v centre chrámu. Stavebne najstaršiu časť kostola tvorí murovaný objekt sakristie, pôvodne budova hostinca z roku 1593, ku ktorej drevený chrám pristavili.
Kostol má podobu rovnoramenného gréckeho kríža.
Artikulárny kostol v Kežmarku má podobu rovnoramenného gréckeho kríža, ramená sú zaklenuté širokou valenou klenbou, spočívajúcou na štyroch točených nosných pilieroch a na obvodových múroch. Stavbu spevňujú štyri malé prístavby v rohoch a tiež aj šesť drevených chórov. Na prízemie a chóry sa vmestí celkom 1541 sediacich osôb. Stavba stála pôvodne na základoch z trámov z tisového dreva. Je to zrubová stavba z červeného smreku a neboli na nej použité kovové spojovacie materiály, výlučne drevené klince, kliny a skoby. Stavba má rozmery: dĺžka 34,68 m, šírka 30,31 m a výška 20,60 m.. Pri poslednej oprave drevené základy nahradili betónovými tehlami. Osvetlenie kostola zabezpečuje 15 okrúhlych vitrážových okien. Fasádu kostola tvorí hlinená mazanica s plevami uchytená na 35 000 dubových kolíkoch. Okolo kostola stál múrik, kvôli zlému stavu ho v roku 1900 zbúrali.
Interiér je jedným z najkrajších spomedzi posledných piatich zachovalých kostolov.
Kostol má barokový interiér, ktorý je jedným z najkrajších spomedzi posledných piatich kostolov podobného druhu. Obraz Svätej trojice nad oltárom a stropná maľba začali vznikať v roku 1717. Stropná maľba predstavuje modré nebo s oblakmi, dvanástimi apoštolmi a štyrmi evanjelistami. Tvorila sa desaťročia, pripisovaná neznámemu levočskému maliarovi Mayerovi. V popise kostola lektorom evanjelickej školy Jurajom Bohušom, v rokoch 1717 – 1722 je tento preškrtnutý a nahradený Kramerom, pravdepodobne Gotliebom Kramerom z Levoče. V diele pokračoval jeho syn Ján (Jonáš) Gotlieb Kramer, o čom sú doklady. Oltár je dielom Jána Lercha. V roku 1718 ho dala postaviť evanjelická obec v Kežmarku, v roku 1727 bol pozlátený a premaľovaný. V nadstavbe oltára sa nachádza trojičné súsošie, oltár tvorí polychrómovaná baroková drevorezba. Jej ústredným motívom je Kalvária s maľovaným pozadím. Pod plastikou ukrižovaného Ježiša sa nachádzajú postavy Panny Márie, Jána Krstiteľa a Márie Magdalény. Po stranách sú starozákonní Mojžiš a Áron.
V rokoch 1991 až 1996 vykonali generálnu rekonštrukciu kostola.
Kazateľnica je umiestnená tak, aby bolo možné vidieť a počuť kazateľa takmer zo všetkých miest v kostole. Autorom ranobarokovej polychrómovanej drevorezby, obdobne ako u oltára a ostatnej drevorezbárskej výzdoby je Ján Lerch. Zdobenie tvoria drevené plastiky Ježiša, evanjelistov a starozákonných prorokov. V roku 1985 kostol vyhlásili za Národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1991 sa kostol vrátil cirkvi, následne vykonali generálnu opravu trvajúcu do roku 1996. Pôvodne dlažbu kostola tvorila udupaná hlina, neskôr ju prekryli drevenou podlahou. Do tejto podlahy umiestňovali kamenné náhrobné epitafy zo 17. až 19. storočia. Pri tejto poslednej oprave podlahu pod lavicami vydláždili kamennými kockami. V odstránenej zemine sa vtedy našlo asi sto kovových mincí datovaných od 15. po 20. storočie z rôznych krajín. Významným dňom pre kostol bol 7. júl 2008. V tento deň kostol zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, v rámci zápisu Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka.
Zdroj: Wikipédia
