Patrí medzi legendy slovenskej a československej športovej žurnalistiky.
Rozhlasový športový reportér, publicista. Narodil sa 26.11.1922 v Bánovciach nad Bebravou. Zomrel 3.8.2003 v Bratislave. Rozhlasový reportér Gabriel Zelenay je slovenskou legendou.
Už v mladosti sa aktívne venoval športu.
V mladosti bol aktívnym športovcom a trénerom. Venoval sa basketbalu (neskôr založil prvé dievčenské družstvo v basketbale na území Slovenska) i v atletike. Neskôr skúšal aj hokej. Po narukovaní do OAP Bratislava sa stal majstrom Slovenska. Po 2. svetovej vojne si zachytal najvyššiu československú hokejovú súťaž v celku VŠ Bratislava. Štúdium na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave ukončil v roku 1948 absolutóriom, ale nikdy nebol promovaný, pretože ho z politických dôvodov nepripustili na záverečné štátnice.
Legendou je jeho reportáž o zápalkách pri konkurze do rozhlasu.
V septembri 1946 úspešne absolvoval konkurz na miesto športového reportéra Československého rozhlasu v Bratislave. Komisiu zaujal vtipným zvládnutím úlohy, spraviť reportáž o zápalkovej škatuľke. Už pár dní po prijatí do rozhlasu ho poslali reportovať futbalové stretnutie ŠK Žilina – ŠK Bratislava (13. októbra 1946). V roku 1951 musel na základe obvinení z rozhlasu odísť. Vrátil sa v roku 1955. Po troch rokoch bol z politických dôvodov nútený opäť rozhlas opustiť. V rokoch 1958 – 1963 pracoval ako voľný novinár a fotoreportér.
Nezabudnuteľnou reportážou je PVP 1969 v Bazileji.
Do Československého rozhlasu v Bratislave sa vrátil v roku 1963, kde pracoval ďalších 24 rokov. V rokoch 1965 – 1966 bol vedúci športového oddelenia Československého rozhlasu v Bratislave. Rozhlasoví poslucháči si pamätajú jeho sugestívne reportáže najmä z futbalu a hokeja. Gabriel Zelenay však dokázal urobiť vzrušujúce rozhlasové divadlo z každého športu, napríklad aj zo šermu či šachu. Gabriel Zelenay absolvoval ako reportér množstvo športových podujatí. Od domácich až po najväčšie svetové. Poslucháčom prinášal senzačné účinkovanie bratislavského Slovana vo víťaznom finále futbalového PVP 1969 v Bazileji proti FC Barcelona, zlatú voľnú jazdu Ondreja Nepelu na ZOH 1972 v Sappore, medailovú žatvu československých športovcov na olympijských hrách v Mexico City 1968 či na OH 1980 v Moskve.
Jeho nedeľné reportáže v rozhlase boli nezabudnuteľné.
Poslucháči najstaršej rozhlasovej relácie S mikrofónom za futbalom, ktorí každú nedeľu čakali na jeho reportáže, sa neraz tešili viac na jeho bonmoty ako na popis samotných akcií. To isté platilo o jeho reportážach v relácii S mikrofónom za hokejom. Ako človek, ktorý sám hokej aktívne hrával a ako bývalý rozhodca dokonale ovládajúci jeho pravidlá, dokázal pohotovo a jadrne vystihnúť nuansy každého zápasu. Gabriel Zelenay reportoval aj cyklistické Preteky mieru, atletiku, plávanie a ďalšie športy. Bol tiež zakladateľ a riaditeľ Medzinárodnej pionierskej olympiády v Prešove a atletickej Ceny Večerníka. Chcel, aby sa rekreačné športovanie a pohybové aktivity stali trvalou súčasťou zdravého životného štýlu nielen mládeže, ale i dospelých. V rokoch 1980 – 1982 trénoval najlepšieho slovenského plaveckého maratónca Romana Krajčoviča. Venoval sa aj zrakovo postihnutým ľuďom.
Od prezidenta republiky dostal v roku 2003 vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy.
Po odchode z rozhlasu moderoval spolu s Ernestom Weidlerom silvestrovské rozhlasové popoludnie v roku 1987. Svojimi postrehmi zo športového života i spomienkami zapĺňal stránky dennej tlače (Pravda, Práca, Smena, Slovenská Republika, Nový deň) a mnohých časopisov. Napísal knihy Oprášené legendy (1979) a Oprášené spomienky (1991). Za svoju dlhú a plodnú reportérsku činnosť získal veľa ocenení. Pri príležitosti jeho 80. narodenín mu v januári 2003 prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil štátne vyznamenanie – Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti športovej žurnalistiky. Gabo Zelenay patrí medzi legendy slovenskej a československej športovej žurnalistiky.
