Kráľovstvo skalných obrov v Kremnických vrchoch.

Zaujímavé miesto plné obrovských skál a skalných útvarov sa nachádza nad obcou Nevoľné, v Kremnických vrchoch. Na mapách je vyznačené ako Peňažná. Chodník na túto jedinečnú lokalitu v jeho závere tvorí Kalváriu Nevoľné.

V turistických sprievodcoch sa o Peňažnej veľa nedozviete.

V turistických sprievodcoch sa o Peňažnej veľa nepíše, skôr by som povedal, že takmer nič. Nachádza sa pod vrchom Chlm 1012 m (v minulosti v mapách označený ako Chom, prečo prišlo k zmene názvu sa nevie, pravdepodobne pri prepise máp), smerom na západ prudko klesajúceho divokého svahu, ktorý padá hlboko do doliny Biely Potok. Vrch je vytvorený sopečnou činnosťou, na jeho svahoch sa nachádza kráľovstvo skalných obrov. Sú to skupiny skalných balvanov do veľkosti nákladného auta, uvoľnených eróziou a rôznych kamenných sutí. Všetko je pokryté hustým lesom, čo len zvýrazňuje divokosť prírody. Od roku 1992 je na Peňažnej mohutný kríž, ktorý je umiestnený na skalnom brale, viditeľného z obce. Ku krížu bola neskôr postavená aj Krížová cesta. Kríž je postavený vo výške (920 m) na jednom z brál, meria 8 metrov, zhotovený je z dreva.

Mohutný drevený kríž na Peňažnej stojí vďaka farárovi Štangovi.

O tom, ako sa kríž dostal na Peňažnú opisuje Ján Filanda, rodák z Nevoľného, na svojej webovej stránke… Mimoriadne krásny je Chlm z dediny v zapadajúcom slnku, keď sa večerný tieň postupne šplhá z doliny po vrchol a západ slnka postupne sfarbuje zelenú stráň do červena. Scenéria zapadajúceho slnka na divokej hore upútavala duchovného pastiera pohľadom z fary pri rozjímaní a večerných modlitbách. Nakoniec prišiel k presvedčeniu, že postavením kríža na brale v Peňažnej umocní význam večného spojenia hory s nesmrteľnosťou ľudí žijúcich aj pochovaných pod ňou. Bol to pán farár Vladimír Štang, ktorý sa so svojím presvedčením zveril ochotným občanom, občania ihneď pochopili hlboký dosah kňazovej myšlienky. Dielo bolo význačné náročnosťou prác, ale aj ochotou staviteľov. Drevo na zhotovenie kríža dodali lesníci. Z dubových hranolov Ján Ďurian zhotovil 8 metrov vysoký kríž, ktorý mohol mať okolo 200 kg. Po dlhšom hľadaní našli skalné bralo ukryté v hustej hore.

Vybudovanie kríža bola namáhavá práca v neprístupnom teréne.

K bralu doviezol štrk, cement a vodu s náradím na svojom traktore Matúš Babic a jeho syn Ján Babic na tri krát. Museli prejsť s traktorom okolo celého Chlmu, kým sa dostali do vzdialenosti asi 100 m od brala, aby zložil materiál. Tu ochotní občania miešali betón a fúrikmi dopravovali do blízkosti brala a vedrami liali do štrbiny v brale, ktorú vopred roztiahli hydraulickým zdvihákom. Do štrbiny vliali 1 až 1,5 m³  betónu na upevnenie oceľových kotviacich profilov. Po vyzretí betónu, priviezol Rudolf Kollár traktorom časti kríža, tou cestou ako Babic materiál. Potom časti kríža ručne priniesli na miesto stavby, kde bol kríž zmontovaný. Celá práca doteraz bola nadľudským dielom v neprístupnom teréne, no samotné stavanie kríža na brale bolo ešte náročnejšie.  Zmontovaný kríž bol upevnený v dolnej časti do oceľového kotvenia, tak vznikol akýsi pánt, hornou časťou bol kríž opretý o kamenné balvany.

Kríž na skalnom brale sa takmer nepodarilo vztýčiť.

Na hornú časť kríža priviazali laná, dve zadné laná obsluhovali skupiny ľudí, ktorí mali za úlohu usmerňovať kríž pri vztyčovaní. Lano smerujúce dopredu dlhé 50 m obsluhovala väčšia skupina hlboko pod  bralom, jej úlohou bolo ťahom lana postaviť kríž. V strede ramena kríž podopierali vzperou zhotovenou z lešenárskych rúrok. Pri dvíhaní, keď kríž dosiahol uhol asi 20˚, dostal sa do mŕtvej polohy, kedy ho nemohli žiadnym ťahom lana prekonať. Prítomný pán farár aj zdvihol oči k nebesám a v duchu prosil pána, aby stál pri nich a priviedol ich na myšlienku, ako problém vyriešiť. Blažeja Mazúra napadla myšlienka upevniť reťaz o rameno kríža a zabetónované kotvenie. Pod napnutú reťaz vložil hydraulický zdvihák, ktorým nadvihli kríž o 5 cm, potom zdvihák povolili. Znova napli reťaz a zdvihákom zdvihli o ďalších 5 cm, tento úkon opakovali, kým nebol prekonaný mŕtvy uhol sklonu kríža. Nakoniec ťahom lana kríž postavili, bolo to 19.9.1992.

Od roku 2009 je na Peňažnú vyznačený miestny turistický chodník.

V roku 2009 sa v Nevoľnom stretla skupina aktivistov pod vedením Jána Filandu, aby dali hlavy dokopy a vyznačili turistickú trasu z obce na Peňažnú. Nájsť výhodné riešenie nebolo jednoduché pre náročnosť terénu na svahu Peňažnej. Dňa 20. 8. 2009 však skupina nadšencov vyznačila originálnym spôsobom turistickú trasu z obce Nevoľné ku kríža na Peňažnej. Kríž je postavený v divokých bralách strmej hory. Turistická cesta začína v Nevoľnom pri dolnej autobusovej zástavke. Na hlavnej ceste je umiestnený prvý smerovník, smerovka ukazuje na starú mlynskú cestu. Po 300 metroch opúšťate dedinu, smerová tabuľka na konci ulice vás navedie na prudko klesajúci chodník do doliny Biely potok. Cez potok je bezpečný prechod mostíkom. Stĺpový smerovník ukazuje po ceste v doline, k ďalšiemu smerovníku. Jeden smer ukazuje na pokračovanie po doline, kde uvidíte zvláštnu úžinu z andezitových brál po oboch stranách cesty a potoka (Prieboj – Železné vráta).

Trasa na Peňažnej končí prírodou vytvoreným chrámom.

Šípka vpravo ukazuje pokračovanie chodníka na Peňažnú, smerom na stúpajúcu lesnú cestu na Hrb. Tu je ďalšia smerová tabuľka, ktorá smeruje turistov pozdĺž lúky, k ďalšej smerovej tabuľke, ktorá ukazuje smer do prudko stúpajúcej cesty. Po 10 minútach sa stúpanie zmierni a cesta vás dovedie k poslednej smerovej tabuľke, ktorá navádza na kľukatý chodník. Na chodníku je umiestnená krížová cesta. Chodník vedie prekrásnou divočinou končiac prírodným schodiskom, medzi bizarnými ryolitovými bralami a mohutnými balvanmi porastenými sladičom a machmi. Trasa končí prírodou vytvoreným chrámom, kde býva slúžená omša pre pútnikov. V stene brala je umiestnená tabuľa, ktorá oznamuje, kto a kedy postavil kríž. Západne z brál je úchvatný pohľad na obec Nevoľné, veľkú časť Jastrabskej vrchoviny a pohorie Vtáčnik. Severozápadným pohľadom uvidieť na horizonte Skalku pri Kremnici s vysielačom na Suchej hore. Cesta je pre zdatných turistov, ktorí po absolvovaní trasy pookrejú na Peňažnej duševne a telesne.

Zdroj: Ján Filanda

Pozrite si video, kde vynikne kráľovstvo skalných obrov na Peňažnej, v plnej nádhere.

V roku 2023 bol Ján Filanda víťazom v projekte RTVS – Voda spieva.

Autor chodníka na Peňažnú, Ján Filanda je aj známy budovateľ murovaných prameňov v Kremnických vrchoch, ale aj na iných miestach v slovenských horách. Okrem chodníka na Peňažnú vybudoval aj ďalšie chodníky v okolí Nevoľného a Ihráča. V roku 2023 bol víťazom v projekte RTVS Voda spieva, v kategórii jednotlivec, kde bol nominovaný za obnovu a revitalizáciu 69 studničiek v pohoriach stredného Slovenska, ktoré ako aktívny senior dobrovoľne zachraňuje. S Jánom Filandom sa poznám osobne od roku 2008. Vďaka jemu som aj spoznal Peňažnú, toto úžasné kráľovstvo skalných obrov nad obcou Nevoľné. Spolu sme vytvorili aj Náučný chodník Kamenica v Starej Kremničke, kde je z vrcholu Kamenice jedinečný panoramatický výhľad na šíre okolie Žiarskej kotliny. Na trase tohto chodníka postavil aj jeden z jeho 69 murovaných prameňov – prameň Kečka.