František Kovár
Sivec nad riekou Hornád a Klapy nad riekou Váh sú významné vrchy s nádhernými výhľadmi. Jeden je nad vodnou nádržou Ružín, druhý nad vodnou nádržou Nosice. Oba sú obľúbenými výletnými miestami v krásnej prírode.
Vrch Sivec tvorí vápencový hrebeň s výrazným ostrým skalnatým bralom.
Vrch Sivec (781 m) nepatrí medzi velikánov, medzi turistami je však považovaný za jeden z najlepších vyhliadkových vrchov. Vrch tvorí vápencový hrebeň, ktorý sa vypína nad vodnou nádržou Ružín. Strmé severné skalné steny prudko klesajú k priehradnej hrádzi. Sivec je obľúbeným výletným miestom v krásnej prírode, s nádhernými výhľadmi. Jedinečný je pohľad na celú priehradu, z pohorí sú to Volovské vrchy, Branisko, Čergov, Slanské vrchy. V priaznivom počasí sú v diaľke vidno aj Vysoké Tatry. Vrch Sivec má aj svoje miestne pomenovania a to Šivá skala alebo aj Šivec. Zaujímavé je, že miestne pomenovanie Šivec je aj na oficiálnej vrcholovej turistickej tabuľke. Na skalnom brale je umiestnená plechová skrinka, v ktorej sa nachádza vrcholová kniha. Vrch Sivec je národnou prírodnou rezerváciou, ktorej predmetom ochrany sú jeho vápencové skaly s krasovými javmi, a tiež vzácne rastlinstvo a živočíšstvo. Platí tu 5. stupeň ochrany a pohyb je možný len po značkovaných chodníkoch.
Výstup na Sivec je nenáročná túra.
Na vrchol Sivca sa dostanete z viacerých miest, najvýhodnejšie je začať od železničnej zastávky Ružín po žltej značke, čas výstupu je 2 hod.. Ďalším východiskovým bodom je Ružín – Košické Hámre, po zelenej značke sa na Sivec dostanete za 1:30 hod.. Dlhšia trasa je z Košickej Belej, po modrej značke, výstup trvá asi 3 hod.. Na vrchole Sivca je potrebné zvýšiť opatrnosť ak je mokro, na vápencových skalách sa môže šmýkať. Výstup na Sivec je možné spojiť s návštevou ďalšieho krásneho výhľadu – Drienkovej skaly, ku ktorému vedie náučný chodník zo Siveckých lúk.
Z vrcholu Klapy je nádherný pohľad na priehradu Nosice.
Vápencové bradlo Klapy sa vypína na pravej strane Váhu nad obcou Udiča a nad Nosickou priehradou (Priehradou mládeže) v Považskobystrickom okrese. Pod skalným bralom Klapy sa nachádza menej známa menšia jaskyňa puklinového charakteru. Najlepší prístup na bradlo Klapy je z obce Udiča po žltej značke. Dĺžka trasy je približne 5 km, čas výstupu na Klapy je takmer 3 hod.. Cestou sa dá navštíviť menšia jaskyňa s nezvyčajným írečitým názvom Dzedova ric. Z vrcholu Klapy je nádherný pohľad na priehradu Nosice. Pri dobrej viditeľnosti môžete vidieť Súľovské skaly, Manínsku tiesňavu, Strážovské vrchy a Malú Fatru. Túru na Klapy si môžete predlžiť cez Považský hrad do Považského Podhradia, alebo sa vrátiť späť do obce Udiča.
Oficiálny názov bradla je Klapy, miestny názov je Cigánka.
Ak sa miestnych budete pýtať na cestu na Klapy, tak sa môže stať, že vám nebudú vedieť poradiť. V tomto prípade je lepšie sa pýtať, ako sa dostanete na Cigánku. Cigánka je pomenovanie, ktoré vychádza z miestnej povesti. Povesť hovorí o gazdovi so synom, ktorí orali roľu pod bradlom. Gazdiná im navarila hrniec kaše, ktorú si ukryli v kríkoch. Ponáhľali sa, a tak si nevšimli mladú cigánku, ktorá išla okolo. Na obed chceli zjesť kašu, no tá už v kríkoch nebola. Na vrchole bradla uvideli Cigánku, ako pojeda ich kašu. Otec sa nazlostil, zreval a zaklial: Bodaj si tam skamenela! Jeho kliatba sa vyplnila, cigánka skamenela. Odvtedy bradlo volajú Cigánka.
Pomenovanie Klapy má tiež svoju legendu.
Pomenovanie Klapy vzniklo v minulosti, keď popri Váhu viedla dôležitá obchodná cesta, ktorá bola často cieľom lúpežníkov. Na bradle bola pozorovateľňa slúžiaca na ochranu obchodníkov. Keď videli z rozhľadne blížiace sa lúpežnícke hordy, rozozvučali sa na pozorovateľni obrovské klapačky, ktoré varovali obchodníkov i ľudí z okolitých dedín pred zbojníkmi. Je tiež predpoklad, že hrebeň dostal názov Klapy podľa germánskeho slova klippen, čo znamená útesy. Miestni ho potom nazývali tiež Klape či Klapé.
