Pôvod kamenných obydlí neďaleko Dudiniec je dodnes nejasný.

Kamenné obydlia neďaleko kúpeľného mesta Dudince, v obci Lišov vznikli pravdepodobne ako útočisko obyvateľov v období tureckých nájazdov. Sú vyhlásené za miestnu pamätihodnosť.

Skalné obydlia sú vytesané v tufovom brale.

Malá obec Lišov je miestom, kde sa priamo v obci a v blízkom okolí nachádzajú kamenné obydlia. Sú to kamenné obydlia, ktoré boli v dávnej minulosti vytesané v tufovom brale. Kedy vznikli nie je dodnes presne známe, pravdepodobne to bolo za čias tureckých nájazdov, na ukrytie miestnych obyvateľov. Táto teória však dodnes neprešla serióznym historickým výskumom. Kamenné obydlia majú rôznu podobu, sú to malé miestnosti, ale aj väčšie priestranné haly. Takýchto obydlí sa v lokalite nachádza väčší počet, ktoré sú v rôzne zachovalom stave. Mnohé miestnosti boli vytesané ako vinné pivnice, keďže to bola vinárska oblasť. Priamo v obci sa nachádzajú aj menšie skalné obydlia, ktoré obyvatelia využívajú ako pivnice. Niektoré kamenné obydlia v minulosti využívalo aj miestne družstvo ako sklady.

Kamenné obydlie s tajnou chodbou.

Najznámejšie kamenné obydlie sa nachádza v tufovom brale, ktoré sa rozprestiera asi 700 metrov severozápadným smerom nad obcou. Obydlie tvorí obývacia izba, spálňa a kuchyňa a menšie miestnosti. Z domu vedie aj podzemná (tajná) chodba smerom k potoku. Mohla slúžiť ako úniková chodba v čase nebezpečenstva alebo na rýchly prístup k pitnej vode. Toto obydlie bolo využívané do polovice 20. storočia. Ďalšie kamenné obydlia boli vytesané v blízkosti panských viníc, asi 1,5 od obce. Sú o niečo väčšie, majú viacero menších i väčších miestností a veľké pivničné priestory. V obci vzniklo v roku 2017 malé múzeum, ktorého správcom je OZ Lišov Múzeum. Areál múzea pozostáva z troch základných častí: tradičný Lišovský ľudový dom, replika keltského obydlia a galéria masiek.

Z histórie obce Lišov.

Prvá písomná zmienka o Lišove pochádza z rokov 1235 – 1270, kde sa obec Lysou spomína ako zemiansky majetok. V 15. storočí na Lišov prišlo niekoľko českých a moravských exulantov, ktorí tu založili pivovar a pestovali chmeľ na časti chotára, ktorý sa dodnes volá Chmelnice. V 16. storočí obec patrila hradu Levice, v 17. storočí rodine grófa Pálffyho a v 18. storočí kniežaťu Esterházymu, o čom svedčia aj zápisy v zachovalom Horskom protokole. V roku 1554 obec prepadli Turci. Požiar v roku 1857 zničil tretinu dediny, čo malo za následok rýchly rozvoj kamenných stavieb. Na jej opravu prispel aj cisár, ktorý obci poukázal 500 zlatých. Obyvateľstvo sa zaoberalo vinohradníctvom, ovocinárstvom, chovom dobytka a roľníctvom. Pred 1. svetovou vojnou odchádzali z Lišova vozy ovocia na juh do Budapešti a Viedne, najmä slivky. Nepredané ovocie sušili, v zime sušené varili. Veľa ovocia spracovali aj na pálenku. (zdroj: Obec Lišov)