Važecká jaskyňa sa vyznačuje bohatou kvapľovou výzdobou.

Važecká jaskyňa sa nachádza vo Važeckom krase, na západnom okraji obce Važec. Je jednou z najznámejších jaskýň na severnom Slovensku, hoci patrí medzi kratšie sprístupnené jaskyne. Vyznačuje sa bohatou kvapľovou výzdobou. Patrí medzi významné náleziská kostí jaskynného medveďa.

Jaskyňa je pomerne krátka, z 530 m je sprístupnených 235 m.

Vstupná sieň Važeckej jaskyne bola u miestnych obyvateľov známa už v dávnych časoch. V roku 1922 boli vďaka prieskumu A. Húska a A. Somra objavené ďalšie jaskynné priestory. Provizórne jaskyňu sprístupnili v roku 1928, oficiálne mohla verejnosť jaskyňu navštíviť až v roku 1934. Ďalšie jaskynné priestory objavili v roku 1952. Významné úpravy prebehli v rokoch 1952 – 1954, vybudovali sa nové chodníky a elektrické osvetlenie, čím jaskyňa získala podobu, v akej ju poznáme dnes. Celková dĺžka jaskyne je 530 m, sprístupnených je len 235 m. V roku 1968 bola Važecká jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor. Teplota vzduchu v jaskyni je 6,5 až 7,1 °C, relatívna vlhkosť 94 až 96 %. Prevýšenie prehliadkovej trasy je 5 metrov, nachádza sa tu 88 schodov. Doba trvania prehliadky je asi 25 minút.

Priestory jaskyne vznikli erozívnou činnosťou vôd Bieleho Váhu.

Podzemné priestory vznikli v pleistocéne erozívnou a korozívnou činnosťou vôd Bieleho Váhu, ktoré vnikali pod povrch tektonických puklín hlavne na vrstvových plochách vápencov. Preto majú priestory jaskyne tvar nízkych priestranných sál, sčasti vyplnených riečnymi nánosmi. Podzemné priestory zahŕňajú chodby, dómy a siene, ktoré vznikali na miestach tektonických puklín a mnohé majú rútivý charakter. Priestory jaskyne skrášľuje pestrofarebná, sklovito-modrá, modro-biela alebo voskovo žltá sintrová výplň. Zo stropu visia tenké brčká, stalaktity, záclony, na podlahe sú hrubšie stalagmity a podlahové náteky.

Jaskyňa sa vyznačuje bohatou kvapľovou výzdobou.

Medzi najpozoruhodnejšie výtvory v jaskyni patrí 2 m vysoký a 80 cm široký kvapľový stĺp, Biele záclony v Húskovej sieni, Koralové jazierko v Jazierkovej sieni, Galéria a Zbojnícka komora. Jaskyňu do značnej výšky vypĺňajú riečne usadeniny: Kostnica, Hlinená chodba, Čarovná záhradka. Zachovali sa tu kosti medveďa jaskynného, čím sa zaraďuje medzi významné paleontologické nálezisko. Z jaskynných bezstavovcov je pozoruhodný nález šťúrovky Eukoenenia spelaea (najsevernejší výskyt zástupcu tohto radu pavúkovcov), čo jaskyňu zaraďuje medzi biospeleologické lokality európskeho významu. Ojedinele sa v jaskyni vyskytujú aj netopiere.

Autom sa dostanete až ku vchodu do jaskyne.

Jaskyňa na Hornom Liptove sa nachádza vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou, na západnom okraji obce Važec. Vchod do jaskyne je 8 m nad údolnou nivou Bieleho Váhu, v nadmorskej výške 784 m. Parkovisko sa nachádza pri vchode do jaskyne. V blízkosti jaskyne sa nachádza zastávka autobusu aj vlaku.