Prírodná pamiatka Sixová stráň bola v minulosti kameňolom.
Prírodná pamiatka Sixová stráň sa nachádza v juhovýchodnej časti Štiavnických vrchov, v katastri mesta Krupina. Táto málo známa lokalita predstavuje chránený výskyt päťbokej stĺpovitej odlučnosti andezitu.
Sixova stráň je jedinečná ukážka stĺpovitej odlučnosti pyroxenických andezitov.
Prírodná pamiatka Sixova stráň je jedinečná ukážka stĺpovitej odlučnosti pyroxenických andezitov v 5 – 6 bokých hranoloch, ktoré majú hornú časť ohnutú v podobe hákovania. Vo východnej časti steny je vyvinuté pásmo hydrotermálnej premeny horniny, sledujúcej sklon stĺpovej odlučnosti. Nachádza sa v katastrálnom území mesta Krupina, v chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Miesto bolo v minulosti jamovým andezitovým kameňolom.
Stĺpovitá odlučnosť andezitu bola odkrytá umelo. Sixova stráň je už niekoľko desaťročí opustený jamový andezitový lom. Stĺpy horniny sa tu odkryli vďaka ukončeniu ťažby a v týchto miestach sa zachovali pomerne nepoškodené. To je aj najvýraznejší rozdiel oproti neďalekým Krupinským bralcom (Štangarígeľu), kde sa vypreparované päťboké andezitové stĺpy nachádzajú prirodzene odkryté erodovaním.
Značený chodník vedie z lokality Kuštrovka.
Na dne bývalého lomu sa vytvorilo menšie močiarné jazierko, kde je možné pozorovať rôznu močiarnu flóru a faunu. Sixova stráň ako chránená lokalita bola vyhlásená v roku 1985 na výmere 0,83 ha. K Sixovej stráni vedie žltý miestny turistický chodník z lokality Kuštrovka, ktorá sa nachádza na ceste medzi Krupinou a obcou Žibritov. Chodník vedie lesnou cestičkou bez prevýšenia. K Sixovej stráni sa z Kuštrovky dostanete asi za 20 minút.
Navštívte aj blízky skalný útvar Krupinské bralce.
Skalný útvar Krupinské bralce, známy aj pod starším názvom Štangarígeľ, je prírodná pamiatka v katastrálnom území mesta Krupina. Útvar je široký asi 40 metrov, pozostávajúci z mohutných pravidelných andezitových päťbokých pilierov. Piliere dosahujú rôznu výšku, niektoré majú až 6 m. Celý prírodný výtvor vznikol rozpadom lávového prúdu. Na jednom z kamenných stĺpov sa nachádzajú zvyšky pradávnych znakov, ktoré spomína slovenský polyhistor Andrej Kmeť, ktorý sa na prelome 19. a 20. storočia venoval výskumu tejto lokality.
