Slepý vrch
|

Na vrchu v Orešianskych vrchoch bolo v roku 2005 objavené najstaršie keltské hradisko na Slovensku.

Na vrchu v Orešianskych vrchoch s netradičným názvom Slepý vrch (544 m) to dýcha pradávnou históriou. V roku 2005 tu bolo objavené najstaršie známe keltské hradisko na území Slovenska.

Vodná nádrž Horné Orešany
Vodná nádrž Horné Orešany. Fotoarchív: František Kovár

Archeologické objavy na Suchom vrchu prepísali pradávnu históriu.

Slepý vrch sa vypínajúci nad obcami Dolné a Horné Orešany, od roku 2005 predstavuje významné archeologické nálezisko na Slovensku. Na vrchu v Orešianskych vrchoch bolo objavené najstaršie keltské hradisko na Slovensku pochádzajúce z 5. storočia pred n. l.. Význam objavu spočíva v tom, že sa posunulo obdobie osídľovania Keltov na našom území podľa dovtedajších výskumov. Podľa archeologických nálezov Kelti ťažili na Slepom vrchu železnú rudu. Pri archeologickom výskume boli nájdené viaceré kováčske a hutnícke dielne. Archeológovia tiež odhalili, že hradisko zaniklo pri nejakom boji. Bolo nájdených množstvo hrotov šípov, mečov a iných zbraní tej doby. Taktiež bolo nájdených väčšie množstvo ľudských kostí a kostier mužov aj žien. Našli sa aj stopy po rozsiahlom požiari.

Orešianske sedlo
Orešianske sedlo. Fotoarchív: František Kovár

Výstup na Slepý vrch je nenáročný.

Okrem archeologického náleziska je zo Slepého vrchu nádherný výhľad avšak len jedným smerom, cez odlesnenú časť vrchu, ostatná časť vrchu je pokrytá lesným porastom. Výstup na Slepý vrch je nenáročný. Začiatok trasy si môžete vybrať z Dolných Orešian po žltej značke, alebo z Horných Orešian po modrej značke. Obe značky sa stretávajú v Orešianskom sedle odkiaľ vás na Slepý vrch dovedie miestne značenie. Popri žltej značke vedie aj Náučný chodník Suchý vrch. Chodník má dve informačné tabule, jedna je v dedine a druhá pri hradisku. Okrem turistov je možné na vrchu stretnúť paraglajdistov, pre ktorých sú tu priaznivé podmienky na ich lety.

Informačná tabuľa
Informačná tabuľa. Fotoarchív: František Kovár

Najstaršia písomná zmienka o Dolných Orešanoch je z roku 1235.

Obec Dolné Orešany na západnom okraji Podunajskej pahorkatiny severozápadne od Trnavy. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1235 v listine, ktorá uvádza súpis majetku panstva Červený Kameň. Po tatárskom vpáde bolo na pozvanie uhorských kráľov aj toto územie dosídlené nemeckými kolonizátormi. O rozvoj vinohradníctva v tejto oblasti sa zaslúžila Margita, dcéra nemeckého cisára Henricha a manželka Ľudovíta Štefana, kniežaťa Slavónie, ktorá dala skeletnatú pôdu pod Malými Karpatmi, podobnú pôde za Rýnom, vysadiť viničovými štepmi z Nemecka a na ich obrábanie pozvala nemeckých vinohradníkov. Hony, kde sa oddávna pestovalo povestné orešanské červené víno, si zachovali nemecké názvy, napr. Oberberg, Vorberg, Leftek, Purbeky. V roku 1736 Matej Bel v diele Notitia Hungariae spomína, že orešanské víno je lepšie od samého porýnskeho. V 17. storočí sa tu usadili habáni-hrnčiari a počas tureckých vojen Chorváti. Postupne celkom splynuli s pôvodným obyvateľstvom.

Odlesnená časť vrchu
Odlesnená časť vrchu. Fotoarchív: František Kovár

Na prelome 19. a 20. storočia boli vinohrady zničené fyloxérou.

Na prelome 19. a 20. storočia stáročný zdroj príjmov, vinohrady, boli zničené fyloxérou a obyvateľstvo bolo nútené vysťahovať sa, viac pestovať obilie a okopaniny a pracovať v horách ako drevorubači. Po prvej svetovej vojne sa z USA veľa vysťahovalcov vrátilo a spolu s domácimi vysadili ušľachtilý vinič rôznych odrôd od čierneho dolnozemca a portugalského červeného až po všetky odrody bieleho hrozna. V obci zriadil Prvý trnavský parný mlyn výmennú stanicu mlynárskych výrobkov za obilie (do roku 1935). Bola založená veľkopivnica, veľkosklad a veľkolisovňa vína. Neskorogotický rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1390, jeho ohradný múr s bránou zo 16. storočia, ako aj pranier a kaplnka sv. Trojice sú národnými kultúrnymi pamiatkami.

Zdroj: Náučný chodník Slepý vrch

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *