Havrania skala
|

Výrazný vrchol v Slovenskom raji je jeho najkrajším vyhliadkovým miestom.

Výrazný vrchol v Slovenskom raji – Havrania skala sa vyznačuje veľmi strmými skalnatými zrázmi padajúcimi na juh a juhovýchod do doliny Veľkého Zajfu.

Výhľad z Havranej skaly
Výhľad z Havranej skaly. Fotoarchív: František Kovár

Výrazný vrchol ponúka jeden z najkrajších výhľadov.

Havrania skala je jedným z najvyšších vrchov, a zároveň jedným z najlepších vyhliadkových miest v Slovenskom raji. Nachádza sa v centrálnej časti tohto národného parku, neďaleko obce Stratená. Nie je to len vyhliadkový vrch, ale v skalnom svahu sa nachádza aj niekoľko jaskýň. Najznámejšia z jaskýň je Jaskyňa v Havranej skale, ktorá je verejne prístupná. Pri ceste na vrchol prechádzate aj popri miestnej rarite, ktorou je  Občasný prameň. Východiskom túr na Havraniu skalu je niekoľko. Môže to byť obec Stratená, alebo Stratenská píla. Vyraziť môžete aj z obce Dedinky cez Zejmarskú roklinu a Geravy.  Z Dediniek na Geravy sa môžete odviesť aj zrekonštruovanou lanovkou. Prístup je aj od Dobšinskej ľadovej jaskyne.

Občasný prameň
Občasný prameň. Fotoarchív: František Kovár

Občasný prameň pod Havraňou skalou.

Občasná vyvieračka je na východnom úpätí vrcholovej bralnej časti Havranej skaly v Slovenskom raji vo výške 940 m. Podzemné krasové priestory tu majú tvar obráteného písmena V a voda vyteká až po ich naplnení. Časové intervaly medzi jednotlivými výtokmi a množstvo vody nie sú rovnaké, závisia od množstva pozemných vôd a zrážok. Výdatnosť dosahuje až 45 l/s.. Prameň bol známy už začiatkom 19. storočia, jeho hydrologické pomery opísal aj významný geológ slovenského pôvodu Dionýz Štúr (1827 – 1893).

Jaskyňa v Havranej skale
Jaskyňa v Havranej skale. Fotoarchív: František Kovár

Jaskyňa v Havranej skale má tunelový vchod a dĺžku 39 m.

Jaskyňa v Havranej skale je prírodná pamiatka. Chránené územie vo vrcholovej bralnej časti Havranej skaly v Slovenskom raji bolo vyhlásené v roku 1994 na ochranu zlomovo-koróznej jaskyne. Modeluje ju tiež mrazové zvetrávanie, má tunelový vchod (6,5 × 5,5 m), celkovú dĺžku 39 m (prístupných je 25 m) a je bez kvapľovej výzdoby. Verejnosti je voľne prístupná.

Panel pri Občasnom prameni
Panel pri Občasnom prameni. Fotoarchív: František Kovár

Výhľady sú z časti obmedzené, ale nádherné.

Časť vrcholu pokrýva súvislý lesný porast, časť tvorí skalné bralo s nízkou vegetáciou, ktoré umožňuje obmedzený rozhľad. Možné je pozorovať okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu a blízkych Volovských vrchov. Vidno tiež Branisko, Levočské vrchy, Vysoké Tatry, východnú časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, Stolické vrchy a Revúcku vrchovinu.

Zdroj: Náučný chodník Občasný prameň

Začiatok chodníka do Zejmarskej rokliny
Začiatok chodníka do Zejmarskej rokliny. Fotoarchív: František Kovár

Zejmarská roklina je najkratšia, menej frekventovaná roklina v Slovenskom raji.

Najkratšia roklina v Slovenskom raji je Zejmarská roklina, nachádza sa v jeho južnej časti. Je to zároveň aj jediná prístupná roklina v tejto oblasti, v ktorej dominuje vodná nádrž Palcmanská Maša. Roklina je na pomery Slovenského raja pomerne krátka, má dĺžku približne 1 km so stúpaním 227 m. Aj keď je roklina najkratšia, tak obsahuje všetky atrakcie ostatných dlhších roklín v Slovenskom raji. Roklina vyúsťuje na Geravy, odkiaľ môžete pokračovať viacerými smermi, napr. na Havraniu skalu.

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *