V Považskom Inovci stojí jedna z najstarších sakrálnych stavieb na Slovensku.
Považský Inovec je bohatý na minerálne a termálne pramene. Na svahu vrchu Marhát sa nachádza jedna z najstarších sakrálnych stavieb. Na vrchole Marhátu stojí 17 metrov vysoká rozhľadňa.
Považský Inovec je bohatý na minerálne a termálne pramene.
Jadrové pohorie zhruba medzi Hlohovcom a Trenčínom je pretiahnutého pôdorysu s dĺžkou cca 48 km a šírkou do 15 km, kulminujúce v severnej časti vrchom Inovec (1 042 m). Severne naň nadväzujú Strážovské vrchy, zo západnej strany susedí s Dolnovážskou nivou a z východnej s Nitrianskou pahorkatinou. Geomorfologicky sa delí na štyri podcelky: Vysoký Inovec (Inovec 1 042 m), Nízky Inovec (Bezovec 743 m), Krahulčie vrchy (Marhát 748 m) a Inovecké predhorie na rozsiahlych plošinách pozdĺž západného okraja pohoria s výškami do 550 m n. m. Pohorie je bohaté na pramene. V severnej časti je viacero prameňov minerálnej vody (kyselky). Medzi najvýznamnejšie patria liečivé termálne pramene (s teplotou až 69 °C), vyvierajúce pozdĺž tektonických línií pri úpätí pohoria na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch, ktoré umožnili vznik svetoznámych kúpeľov. Lesy v pohorí tvoria dubiny, dubohrabiny až bučiny v najvyšších častiach. Nad Nitrianskou Blatnicou sa na svahu Marhátu nachádza Rotunda sv. Juraja.
Sakrálna stavba je datovaná do obdobia roku 830 n. l..
Rímskokatolícka kaplnka na skalnatom výbežku na južnom svahu Marhátu v Považskom Inovci asi 4 km severne od obce Nitrianska Blatnica obsahujúca po viacnásobných prestavbách pravdepodobne najstaršiu stojacu sakrálnu stavbu nielen na území Slovenska, ale aj v celej východnej časti Strednej Európy (východne od Salzburgu). Datovanie stavby pôvodnej rotundy rádiouhlíkovým laboratóriom Katedry jadrovej fyziky a biofyziky FMFI Univerzity Komenského v Bratislave do pred-Cyrilometodského obdobia pravdepodobne na obdobie rokov 830 ± 30 n. l. potvrdilo medzinárodné konzorcium šiestich rádiouhlíkových laboratórií z USA, Švajčiarska, Rakúska, Česka a Maďarska analýzou 20 vzoriek (drevo, uhlíky, murovacia malta a omietková malta). Tieto zistenia súčasne znamenajú, že kresťanstvo v Nitrianskom kniežatstve bolo rozšírené už počas panovania kniežaťa Pribinu.
Osídlenie v okolí rotundy zaniká v 13. storočí.
Lokalita okolo rotundy bola osídlená až do 13. storočia, kedy sa vyčerpali miestne zásoby železnej rudy, s ktorou obyvatelia obchodovali. V rámci barokovej prestavby v 18. storočí k rotunde pristavali pustovňu. V nej žijúci predposledný pustovník – Ján Viktorín Zimány, je pochovaný na cintoríne v neďalekom Lipovníku. Z Pustovníckej školy z druhej polovice 18. storočia, ktorá stála oproti rotunde, vzišli mimoriadne osobnosti (napr. arcibiskup Ján Scitovský – kardinál a prímas uhorský). Pri rotunde sa nachádza replika zrubového jednopriestorového obydlia z 9. – 10. storočia a súsošie Golgoty z 18./19. storočia. Rotunda, zvaná aj jednoducho ako Jurko, alebo Ďurko je národnou kultúrnou pamiatkou a miestom príležitostných bohoslužieb.
Na vrchole Marhátu stojí 17 m vysoká rozhľadňa.
Marhát (748 m) je výrazný horský masív, dominanta južnej časti Považského Inovca severne od Nitrianskej Blatnice s vrcholovým hrebeňom s vystupujúcimi vápencovými a dolomitovými skalkami. Na vrchole stávala drevená triangulačná veža, pri ktorej v roku 1947 občania z Nitrianskej Blatnice postavili 10 m vysoký oceľový Kríž vďaky s nápisom „Bože, ochraňuj turistov“. V roku 2008 bola na vrchole vybudovaná 17 m vysoká drevená rozhľadňa, na ktorú vedú rebríky so 61 schodmi. Sprostredkúva kruhový výhľad na Malé Karpaty, Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Vtáčnik, Tribeč, ale aj vežiaky Bratislavy či Malofatranský Kľak i Veľký Inovec. Vrchol je dostupný turistickými značenými chodníkmi. Najvýhodnejšia turistická trasa k Rotunde sv. Juraja a rozhľadni je z obce Nitrianska Blatnica.
Zdroj: Náučný chodník Považský Inovec
