Tyrkysové jazero na východe Slovenska je unikátom.

Tyrkysové jazero, ktoré pripomína svojou scenériou známe Plitvické jazerá v Chorvátsku, vzniklo v bývalom travertínovom lome, ktorý zaplavila priezračná spodná voda. Areál bývalého lomu sa nachádza pri obci Beňatina.

Beňatinské jazero leží neďaleko ukrajinskej hranice.

Beňatinské jazero je unikátna prírodná pamiatka nachádzajúca sa pri obci Beňatina, na východe Slovenska neďaleko ukrajinskej hranice. Je to najvýchodnejšie položená travertínová lokalita na Slovensku. Po tom, čo pred niekoľkými rokmi ukončili v lome ťažbu, zaliala ho spodná voda a vytvorila tak unikátne miesto obkolesené strmými travertínovými stenami. Tyrkysové jazero má hĺbku približne 7-8 metrov. Voda v jazere je pomerne studená, ale nádherne tyrkysovo čistá. Beňatinský travertín je prírodná pamiatka a chránené územie v chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, vyhlásené bolo v roku 1989 na rozlohe 0,24 ha. Vyhlásená bola na ochranu geologického odkryvu, ktorý predstavuje profil najvýchodnejšie položeného travertínu na Slovensku. Tvorba travertínu pokračuje aj v súčasnosti. Nachádza sa v katastri obce Beňatina, vedľa cesty a cyklotrasy medzi obcami Beňatina a Inovce.

Je na skale odtlačok pravekej veľryby?

Zaujímavosťou jazera je prírodná červená škvrna na skale. Na vysokých skalných útesoch je možné vidno sfarbený vápenec, pripomínajúci odtlačok pravekej veľryby. Pre niektorých je to však len očný klam vytvorený sfarbením skál. Podľa tohto úkazu sa niekedy jazero nazýva Beňatinská veľryba. Pre zlepšenie podmienok pre návštevníkov tohto odľahlého kútu Slovenska obec Beňatina cez program Terra Incognita vybudovala okolo jazera oddychovú zónu. Vznikol tu bezpečný okružný chodník na skalných bralách okolo jazera. Boli osadené nové informačné tabule, atrakciou areálu je tiež ZIPLINE lanovka ponad celé jazero. Oficiálne je tu zákaz kúpania, no počas letných mesiacov sa nájdu návštevníci, ktorým nevadí pomerne studená voda na kúpanie.

Z histórie obce Beňatina.

Beňatina leží v hornej časti údolia rovnomenného potoka v kotline Popriečneho. O potoku Beňatina sú správy zo 14. storočia. Vtedy priľahlé územie patrilo k panstvu Tibava. Na Beňatinu sa zaiste vzťahuje doklad z roku 1418 o dvoch podhradiach tibavského hradu. Jednou z podhradných dedín bol Podhradík, druhou Beňatina. O dedine s trvalým názvom Beňatina poznáme doklad až z roku 1497. Na základe týchto správ, zemepisnej polohy dediny a vývoja osídlenia priľahlej kotliny usudzujeme, že Beňatinu založili usadlíci podľa zákupného, valašského práva v druhej polovici 15. storočia. Dedina vznikla na území panstva Tibava a k tomuto panstvu patrila aj v 16.-17. storočí. Predpokladané valašské obyvateľstvo sa v druhej polovici 16. storočia venovalo aj roľníctvu. V poslednej štvrtine 16. storočia sa do Beňatiny prisťahovali noví obyvatelia. Na prelome 16. a 17. storočia bola Beňatina stredne veľkou, resp. veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. (Zdroj: Obec Beňatina)