Okresné mesto na strednom Pohroní je viac známe svojim priemyslom ako svojou bohatou históriou.
História lokality Žiaru nad Hronom siaha podľa archeologických nálezov k tzv. lužickej kultúre a k staršej dobe železnej (halštat). Kľúčovým prameňom pre dejiny Žiaru nad Hronom je zakladacia listina benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. roku 1075.
Pri vstupe do mesta stojí vyše 390 ročný kaštieľ.
Renesančno-barokový kaštieľ dal postaviť ostrihomský arcibiskup kardinál Peter Pazmáň v roku 1631. Vďaka tomuto kaštieľu sa mesto stalo administratívne a kultúrne centrum, čo tiež prispelo aj obchodu. Pápež Pius VI. rozdelil 13.3.1776 ostrihomskú arcidiecézu na tri nové biskupstvá. Kaštieľ prešiel vtedy do majetku Banskobystrickej diecézy a stal sa sídlom nového banskobystrického biskupa Františka Berchtoldta, ktorý sem svoju rezidenciu presťahoval z Banskej Bystrice. Odvtedy až do roku 1941 kaštieľ vo Svätom Kríži (dnešný Žiar nad Hronom) slúžil ako rezidencia banskobystrických biskupov.
Cesty v parku majú pôdorys kríža, v mieste ich pretínania je fontána.
Park pri biskupskom kaštieli, v Žiari nad Hronom, bol vybudovaný v polovici 18. storočia. V minulosti bol súčasťou susediaceho biskupského kaštieľa, kde slúžil ako jeho rozsiahle záhrady. Unikátnym prvkom parku sú jeho hlavné cesty, ktoré majú pôdorys v tvare kríža. Tento kríž je vysadený z oboch strán lipovými alejami, na mieste pretínania sa alejí je umiestnená fontána, ktorá vo svojej histórii prešla niekoľkými premenami. Fontána do parku bola umiestnená v 19. storočí, hlavným prvkom fontány bola socha chlapca. Dnes je fontána v tvare kvetu.
Slúžil stovky rokov, až v roku 1990 vyhorel.
Vodný mlyn bol postavený aj vo Svätom Kríži (dnešný Žiar nad Hronom). Kedy bol postavený, nie je presne známe, ale bolo to najskôr niekedy po roku 1470. Jeho stavba sa spája s osobou banského ťažiara a obchodníka s drevom Stanislava Vilhelmoviča z Kremnice. O Vilhemovičovi sa zmieňuje archivár z Kremnice Pavel Križko, ako o slovenskom veľkokupcovi v XV. storočí. Rodom Slovák, povolaním kupec, stavom mešťan, musel sa boriť s kremnickými i banskobystrickými Nemcami za svoje práva, no vedel si ich obrániť a udržať. Bol to nevšedný zjav, lebo v detinstve nemal na pomoc starý zemiansky rod ani bohatstvo a moc.
Na prosperujúci majer zostali už len spomienky a fotografie.
Územie Kupče bol osídlené už v dávnej minulosti. Nálezy z tejto oblasti sa zaraďujú až do praveku. Podobne je to aj z neskorších období, napríklad aj z dôb Veľkomoravskej ríše. Možno sa domnievať, že Kupča bola ideálna oblasť pre poľnohospodársku produkciu. Spolu s neďalekým Svätým Krížom, ktorý bol aj mýtna stanica ležali na križovatke obchodných ciest. Najstaršia písomná zmienka o Kupči pochádza z roku 1841. Medzi významné činnosti majera patrilo hlavne pestovanie obilnín a chov oviec. V menšej miere chov hovädzieho dobytka a koní.
Kostol v biskupskom majeri zanikol, zostal len oltárny obraz.
Kostol v kupči dal Moyzes postaviť v roku 1863, pravdepodobne vtedy dal namaľovať aj oltárny obraz do tohto kostola. Výjav na obraze znázorňuje umučenie sv. Štefana. V 70 rokoch, keď už kostol prestal byť využívaný a nebol záujem o jeho opravu a ďalšie udržiavanie, tak žiarsky dekan Dovala podnikol kroky na záchranu cenného inventáru. Podľa zistenia redaktora denníka Štandard Martina Minku, ktorý sa venoval histórii biskupského majera a napísal k tomu článok (niektoré podklady o Kupči som mu dodal aj ja), mal byť obraz premiestnený na faru, v Žiari nad Hronom. Momentálne by mal visieť v jednej zrekonštruovanej miestnosti biskupského kaštieľa, v Žiari nad Hronom.
Povaly starých domov skrývajú mnohé tajomstvá. Tu sa našli pozostatky synagógy.
História tohto objektu siaha pravdepodobne do roku 1888. V tomto roku bola vo Svätom Kríži postavená synagóga. Nie je presne doložené, či išlo o novostavbu alebo prestavbu nejakého staršieho objektu. V tom čase sa nachádzala mimo centra Svätého Kríža, na jeho severnom okraji. Neďaleko sa nachádzal aj kresťanský cintorín (zrušený v 70 rokoch 20. st.). Synagóga svojmu účelu slúžila do roku 1942, keď bola ako majetok Židovskej náboženskej obce arizovaná. Správcom synagógy a bytu za ňou sa 25.1.1943, na základe vtedajších zákonov, stal Albín Hurtík. Povinnosťou správcu bolo synagógu prestavať tak, aby nepripomínala židovskú modlitebňu.
Super správa pre mesto Žiar nad Hronom.
Mesto Žiar nad Hronom začína s rekonštrukciou historického kaštieľa. Mestu sa po niekoľkých nevydarených pokusoch konečne podarilo získať dotáciu na renováciu kaštieľa vo výške 4,2 mil. eur.
