Ľadová výzdoba jaskyne na Liptove je na zániku, zostali len fotografie.

Jaskyňa sa nachádza v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry, 10 km od Liptovského Mikuláša. Výstup k jaskyni trvá približne 20 min., vchod do jaskyne v brale Bašta v nadmorskej výške 840 m. Jaskyňa je súčasťou komplexu svetoznámych Demänovských jaskýň.

Prvá zmienka o jaskyniach v Demänovskej doline pochádza z roku 1299.

Demänovská ľadová jaskyňa je známa odnepamäti. Prvá zmienka o otvoroch do jaskýň v Demänovskej doline je v listine Ostrihomskej kapituly z roku 1299. Túto zmienku nemožno však vzťahovať na konkrétnu jaskyňu. Prvá písomná zmienka o Demänovskej ľadovej jaskyni sa spomína v opise jaskyne neďaleko Liptovského Mikuláša z roku 1672, od J. P. Haina, ktorý sa zaujímal o kosti jaskynných medveďov a považoval ich za kosti drakov. Dĺžka zameraných častí jaskyne je 2 445 m s výškovým rozdielom 57 m. Jaskynné priestory v troch vývojových úrovniach pozostávajú z oválnych, riečne modelovaných chodieb so stropnými a bočnými korytami (Čierna galéria, Jazerná chodba, Medvedia chodba) a dómovitých priestorov dotvorených rútením a mrazovým zvetrávaním (Štrkový dóm, Veľký dóm, Kmeťov dóm, Belov dóm, Halašov dóm, Dóm trosiek). Od vchodu klesajú do hĺbky 40 až 50 m.

Na stenách sú aj podpisy významných osobností slovenských dejín.

Zmienky o Demänovskej ľadovej jaskyni v neskoršej dobe sa viažu na G. Buchholtza ml., ktorý v roku 1719 preskúmal jej priestory. Ich opis spolu s nákresom jaskyne poslal M. Belovi, ktorý tieto údaje zverejnil v roku 1723. V roku 1751 si jaskyňu prezreli členovia cisárskej komisie, ktorí skúmali Tatry a priľahlé pohoria. Množstvo nápisov na stenách a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme vtedajších vedeckých kruhov i širšej verejnosti o jaskyňu. Na stenách sú aj podpisy významných osobností slovenských dejín (M. M. Hodža, S. Chalupka, G. Fejérpataky-Belopotocký…). Prvotné turistické sprístupnenie jaskyne sa udialo asi v polovici 19. storočia. V úpravách podzemia pokračovala Liptovská sekcia Uhorského karpatského spolku, ktorá v roku 1885 pod jaskyňou vybudovala prvú útulňu a začala sa starať o rozvoj turistického ruchu v Demänovskej doline. V roku 1909 A. Žuffa ml. objavil Dóm trosiek.

Záujem o jaskyňu upadol po roku 1924.

Záujem o jaskyňu upadol po sprístupnení Demänovskej jaskyne slobody po roku 1924. A. Král a V. Benický objavili v roku 1926 horné kvapľové časti jaskyne. Jaskyňa sa nanovo sprístupnila v rokoch 1950 – 1952, vrátane zavedenia elektrického osvetlenia. Z Jazernej chodby v roku 1952 S. Šrol, P. Revaj a P. Droppa objavili Demänovskú jaskyňu mieru. Keďže týmito zásahmi sa nepriaznivo narušil tepelný režim jaskyne, v rokoch 1953 – 1954 sa vykonali opatrenia na obnovu ľadovej výplne (uzavretie prekopaného otvoru do Dómu trosiek, postavenie múru na oddelenie zaľadnených a nezaľadnených častí a i.). V rokoch 1974 – 1976 sa rekonštruovala prehliadková trasa a sprístupnil sa Štrkový dóm. Jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Demänovská Dolina v roku 1983 objavili priestory nad Kmeťovým dómom.

Prehliadka jaskyne trvá 45 min. pri teplote od +0,4°C do +3°C.

Prehliadkový okruh má dĺžku 650 m a prevýšenie 48 m, návštevníci však v jaskyni prejdú 800 m. Vchod a východ sú v rovnakej nadmorskej výške, vzdialenosť medzi nimi je iba 40 m. Pobyt v jaskyni trvá asi 45 min. Teplota v jaskyni počas letných mesiacov kolíše od +0,4°C do +3°C. Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch krížňanského príkrovu pozdĺž tektonických porúch bývalým ponorným tokom Demänovky, ktorý pritekal z Demänovskej jaskyne. Predstavuje severnú, niekdajšiu výverovú časť Demänovského jaskynného systému. Niektoré horné časti jaskyne sú vytvorené vodami bočného ponorného ramena Demänovky, ktoré prenikali z priľahlej jaskyne Dvere a z Novej jaskyne v Bašte. Zaujímavosťou jaskyne sú sintrové útvary na povrchu sfarbené do siva až čierna od sadzí smolných fakieľ, olejových kahancov a petrolejových lámp, pri ktorých sa do jaskyne chodievalo až do roku 1924.

V minulosti sa volala aj Dračia jaskyňa.

Demänovská ľadová jaskyňa je známa náleziskom kostí rôznych stavovcov vrátane jaskynného medveďa (Ursus spelaeus), ktoré v prvej polovici 18. storočia považovali za kosti drakov. Preto sa nazývala aj Dračia jaskyňa. Doteraz sa v jaskyni zistilo 8 druhov netopierov. Predstavuje najvýznamnejšie zimovisko večernice severskej (Eptesicus nilssonii) a druhé najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého/Brandtovho (Myotis mystacinus/brandtii) na Slovensku.  

Aktuálna informácia správcu jaskyne upozorňuje na masívny úbytok ľadu.

Vzhľadom k predchádzajúcim slabým zimám došlo k masívnemu úbytku ľadu v Demänovskej ľadovej jaskyni. Úbytky ľadu za posledných viac ako 10 rokov v letnom období sú ďaleko vyššie ako prírastky v zime.  Jaskyňa sa vplyvom dopadov klimatickej zmeny dostala na minimum ľadovej výplne za posledných približne 70 rokov. V súčasnosti sa ľad vyskytuje len v najnižšej časti jaskyne, avšak iba podlahový. Ľadové kvaple a stĺpy v jaskyni teraz neuvidíte. Obdivovať ich môžete len na starších fotografiách. Stále dúfame, že prídu aj lepšie časy a že nie sme jedni z posledných ľudí, ktorí v jaskyni videli ľad.

Príde k zmene názvu jaskyne?

Reakciou na úbytok zaľadnenia jaskyne sa vyskytli už aj úvahy o zmene názvu jaskyne, keďže momentálne sa už nedá hovoriť o ľadovej jaskyni. Na bohatú ľadovú výzdobu zostali len spomienky a fotografie z minulých rokov. Ľadová výplň jaskyne, ktorá vznikla pravdepodobne pred 400 až 500 rokmi, tak v súčasnosti takmer zanikla.