Hrad postavili na území Terra Ryvchke.

Medzi Žarnovicou a Žiarom nad Hronom, ak uháňate autom po R1, určite neujde vašej pozornosti zrúcanina hradu. Nad malou obcou Revištské Podzámčie sa rozprestiera, na skalnom brale, zrúcanina hradu Revište.

Prvá písomná zmienka nie je priamo o hrade.

Prvá písomná zmienka zachytená v archívoch nie je o hrade, ale o území Terra Ryvchke (zem Revištka). Je to obchodná zmluva, kde sa píše, že Revištskú zem odkúpil župan Leustach syn Boršu zo starého rodu Miškovcov od správcov hradu Starý Tekov za 50 hrivien striebra, čo je niečo vyše 12 kg. Presný vznik hradu nie je známy. Podľa dendrochronolickej analýzy najstarších múrov mohol byť hrad postavený začiatkom 14. storočia. Hrade Revište sa prvýkrát spomína v listine z roku 1331. Hrad mal v tomto období v držbe kráľ Karol Róbert z Anjou, spravoval ho hodnostár bán Ján z rodu Babonič a jeho vicekastelán Michal. Za zmienku stojí aj údaj z roku 1346, kde sa priamo spomína hrad Revište. Je to nariadenie kráľa Ľudovíta I., v ktorom odobral niektoré majetky, ktoré vlastnili jeho pážatá v Novej Bani a pripojil ich k hradu Revište.

Po smrti Žigmunda nastali rušné časy.

V roku 1391 kráľ Žigmund sa za verné služby odvďačil županovi Temešskej stolice Ladislavovi zo Šároviec, ktorému daroval hrad Revište. Po Ladislavovej smrti hrad aj panstvo zdedil jeho syn Peter Čech, Mačviansky bán, ktorý bol jedným z najvýznamnejších mužov na dvore kráľa Žigmunda. Po smrti Žigmunda nastali rušné časy v boji o uhorský trón. V tom čase prebral hrad Revište po smrti Petra Čecha jeho syn Ladislav Čech, ktorý ho vlastnil ešte v roku 1442. Vplyvom vtedajších bojov, je hrad o rok neskôr už v správe kapitána Jána Oškrdu. Počas roku 1447 preberá hrad šášovský kapitán Peter Koler, v roku 1449 padol do zajatia, pri útoku Huňadyho vojska na Kremnicu. V roku 1456 sa Peter Koler opäť objavuje na poste revištského kapitána. V roku 1465 Petrovi Kolerovi odňal nový kráľ Matej Korvín hrad, o rok neskôr ho udelil ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi Vitézovi zo Sredny.

Revište takmer 200 rokov patrilo rodu Dóczyovcov z Veľkej Lúče.

V roku 1479 Matej Korvín hrad zálohoval Urbanovi z Veľkej Lúče, jeho bratom Blažejovi, Jánovi a Benediktovi. Týmto sa hrad Revište a celé panstvo dostáva takmer na 200 rokov do rúk Dóczyovcov. Dóczyovci boli známi najmä tým, že robili rôzne problémy. Vyberali mýto aj od mešťanov a obchodníkov, ktorí boli od platenia oslobodení kráľovským privilégiom, tým čo odmietli zaplatiť zhabali tovar. Nerešpektovali taktiež právo mešťanov užívať lesy a drevnú surovinu. V roku 1490 získali od kráľovnej Beatrix za 16 000 zlatých aj blízke panstvá Šášov a Lupču. Po smrti Urbana v roku 1492 užívali jednotlivé panstvá jeho príbuzní. Revište sa stalo sídelným hradom Urbanovho brata Blažeja. Od druhej tretiny 16. storočia bol hrad sídlom Mikuláša Dóczyho.

Hradom zostal zväčša už len vojenský význam.

Hrad ako sídlo Dóczyovcov postupne stráca na význame, novoveká šľachta sa už viac zdržiavala vo svojich najväčších sídlach, vo svojom panstve. Hradom zostal zväčša už len vojenský význam. Počas obdobia proti osmanských vojen bol hrad stále významným obranným bodom. V 17. storočí prebiehali ešte občasné boje proti Osmanom. V roku 1647 nečakane prepadli Novú Baňu a Žarnovicu. Dňa 4.8. 1647 v Žarnovici zajali a popravili Žigmunda Dóczyho, jeho ženu Efrozínu odvliekli do Carihradu ako otrokyňu sultána. Z otroctva ju vykúpil za 6 000 ríšskych toliarov jej švagor Melichar. V polovici 17. storočia vymrel rod Dóczy po meči.