Banícka obec bola známa ťažbou striebra a pútnickým miestom.
Podľa rôznych prameňov tu už za prvého uhorského kráľa Štefana údajne existovali bane. Banskobystrický kráľovský komorný dozorca Ján Marczanyi v kronike z r.1773 aj A. Ch. Zipser uvádzajú, že ťažba bohatých rudných ložísk začala v okolí Starých Hôr v roku 1006, na ložisku Haliar.
Staré hory boli známe hlavne ťažbou striebra.
Prvá písomná zmienka o obci Staré Hory je už z 13. storočia. Staré Hory sú známe hlavne ťažbou striebra. Najviac striebra dávali starohorské bane v rokoch 1510-1513. Avšak v roku 1543 boli už tieto zdroje vyčerpané. Medzitým sa zvýšil dopyt po medi, hlavne na vojenské účely. Z Haliara sa ťažba presunula na juh do oblasti Španej Doliny už v roku 1251, kde objavili bohaté medeno-rudné ložiská. Postupne došlo k úpadku severného ložiska v Haliari. Vtedy začali tieto bane volať „Staré bane“ – Antigua montana, Veterus montes – Staré Hory. Od roku 1546 sa Špania Dolina (Montana Vallis Dominorum) stala hlavnou základňou banskobystrického mediarskeho podniku. Bane prebral erár. Staré Hory a Richtárová ostali v rukách mesta.
Vrchol baníctva a hutníctva bol za čias Thurzovcov a Fuggerovcov.
Najväčší rozkvet baníctva a hutníctva pripadá na obdobie keď bane mali v prenájme bohatí Thurzovci a Fuggerovci (1494-1526). Od r. 1526 bol ich podnik „Ungarischer Handel“ výlučne majetkom bohatých bankárov z Augsburgu (bratia Ulrich, Juraj a Jakub Fugger). Vtedy boli postavené v Starých Horách a v Jelenci huty na spracovanie medi. S hutníctvom je spojený aj vznik uhliarskych osád, v ktorých sa pálilo drevené uhlie v okolí: Turecká – 1563 (Thuretzka), Gielentz – 1563, Rybô – 1652 (Rybou), Prašnica – 1563 (Praschnitza), Horný Jelenec – 1562 (Superior Jelenecz), Polkanová – 1563 (Pocca Nova), Richtergrund – 1676.
Obci dominuje kostol postavený v roku 1499.
Obci dominuje pôvodne gotický kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1499, ktorý bol v roku 1722 barokovo prestavaný a v roku 1850 klasicisticky upravený. V roku 1990 ho pápež Ján Pavol II. povýšil na baziliku minor. Staré Hory sú na Slovensku známe ako katolícke pútnické miesto s históriou pútí, siahajúcou do 15. storočia. Nachádzajú sa tu aj ďalšie cirkevné stavby: Kaplnka Svätej Anny, matky Panny Márie, z roku 1794. Krížová cesta aj s kaplnkou Svätej trojice z 19. storočia. Na mieste údajného zjavenia v 15. storočí, v údolí nazývanom Studnička, sa nachádza prameň a tiež kaplnka so sochou Panny Márie z kararského mramoru, ktoré sú hojne navštevované pútnikmi. Ďalšia Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie je na vrchole kalvárskeho vrchu pri obecnej škole.
Staré hory boli významným centrom SNP.
Staré Hory zohrali významnú úlohu počas 2. svetovej vojny, hlavne počas SNP. Partizánska brigáda Jegorova tu mala v októbri 1944 poľnú nemocnicu a politické oddelenie, ktoré vydávalo časopis Československý partizán. Koncom októbra Starohorskou dolinou ustupovali smerom na Donovaly jednotky povstaleckej armády, partizáni aj civilné obyvateľstvo, ktorých 27. októbra 1944 bombardovali fašistické lietadlá a spôsobili ťažké straty na životoch.
Obec patrila do územia takzvanej partizánskej republiky.
V zimných mesiacoch sídlil pod Jelenskou skalou štáb partizánskej brigády Pomstiteľ, skupina rozhlasových pracovníkov – partizáni 5. partizánskeho oddielu tu vydávala časopisy MOR-HO, Zvesti a propagačné materiály. Pracovala tu aj vysielačka pre spojenie s hlavným partizánskym štábom v Kyjeve. V okolí Starých Hôr vyvíjali činnosť partizáni brigády Pomstiteľ a oddielu Vpred. Obec patrila do územia takzvanej partizánskej republiky. Občania obce a priľahlých osád partizánom všemocne pomáhali hlavne pri ich zásobovaní, ale aj pri narušovaní dopravy nepriateľského vojenského materiálu medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom. Okrem Jegorovej brigády Stalin, tu pôsobil aj partizánsky oddiel Smrť fašizmu. Obec bola oslobodená 4. apríla 1945 vojskami rumunskej armády, ktorá bojovala v zostave II. ukrajinského frontu.
