František Kovár
617
NezaradenéCigánka má Dzedovu ric. Aj takto humorne by sa dalo povedať o vrchu nad Nosickou priehradou.
Vápencové bradlo, ktoré sa vyníma nad Nosickou priehradou nie je vysoké, má len 654 m. Má však zaujímavé dve pomenovania, krásny výhľad a menej známu jaskyňu s miestnym írečitým názvom.
František Kovár 8. 06. 2024 
RegiónyRozvoj turistiky a lyžovania v Kremnických vrchoch sa začal po vybudovaní železnice.
Skalka pri Kremnici je najznámejšie turistické a lyžiarske stredisko v Kremnických vrchoch. Rozvoj turisticky a lyžovania v Kremnických vrchoch sa začal po vybudovaní Uhorskej severnej železnice v roku 1872.
František Kovár 7. 06. 2024 
RegiónyVýrazný vrchol v Slovenskom raji je jeho najkrajším vyhliadkovým miestom.
Výrazný vrchol v Slovenskom raji - Havrania skala sa vyznačuje veľmi strmými skalnatými zrázmi padajúcimi na juh a juhovýchod do doliny Veľkého Zajfu.
František Kovár 6. 06. 2024 
RegiónyÚžasné vyhliadkové miesto na Liptove je prístupné po krátkej túre.
Nad obcou Liptovská Anna sa čnie Čerenová skala. Toto úžasné vyhliadkové miesto sa nachádza v masíve vrchu Čerenová v Chočských vrchoch.
František Kovár 5. 06. 2024 
RegiónyNajvýchodnejším miestom Slovenska je najvyšší vrch v Bukovských vrchoch.
Kremenec je najvyšší vrch v Bukovských vrchoch, patriacich do geomorfologického celku Poloniny. Samotný vrchol leží na ukrajinsko-poľskej hranici.
František Kovár 4. 06. 2024 
Hrady a zámkyRuiny kláštora na Spiši obnovujú vyše 40 rokov.
V minulosti, na prelome 13. a 14. storočia, tu postavili kartuziánsky kláštor. Ruiny kláštora sú od roku 1983 postupne obnovované až dodnes.
František Kovár 3. 06. 2024 
RegiónyTyrkysové jazero na východe Slovenska je unikátom.
Tyrkysové jazero, ktoré pripomína svojou scenériou známe Plitvické jazerá v Chorvátsku, vzniklo v bývalom travertínovom lome, ktorý zaplavila priezračná spodná voda.
František Kovár 2. 06. 2024 
RegiónyNaša druhá najdlhšia rieka bola v minulosti dôležitou dopravnou tepnou, dnes ju obľubujú vodáci.
Naša druhá najdlhšia rieka sa prvýkrát spomína v roku 170. Rímsky cisár Marcus Aurelius v tom čase napísal 12 kníh, filozofických meditácií Τὰ εἰς ἑαυτόν (Ta eis heauton – v preklade Hovory k sebe samému).
František Kovár 1. 06. 2024